Erreur
Access denied
SK - EN  
Dictionnaire

 
Choisissez votre langue :

Déclinaison des pronoms personnels

Pour les pronoms ja, ty, on et ono, on distingue les formes longues (mňa, teba, jeho…) et courtes (ma, ťa, ho…). La forme courte n’est jamais au début de la phrase.

Vidím ťa. *Ťa vidím.
Vidím teba. Teba vidím.

a) de base

Singulier Pluriel
N ja ty on ona ono my vy oni ony
G mňa/ma teba/ťa jeho/neho/
-ňho/-ň
jej/nej jeho/neho/
nás vás ich/nich ich/nich
D mne/mi tebe/ti jemu/nemu/
mu
jej/nej jemu/nemu/
mu
nám vám im/nim im/nim
A mňa/ma teba/ťa jeho/neho/
ho/-ňho/
ju/ňu jeho/ho/
nás vás ich/nich ich/ne
L (o) mne (o) tebe (o) ňom (o) nej (o) ňom (o) nás (o) vás (o) nich (o) nich
I mnou tebou ním ňou ním nami vami nimi nimi

Note : les formes neho, nemu, nej, ňu, nim, ne, etc. s’utilisent seulement après une préposition.

Čakám na neho.
Idem k nemu.
Bez nich je smutný.

b) possessifs

Singulier
Masculin Féminin Neutre
N môj moj-a moj-e
G môj-ho moj-ej môj-ho
D môj-mu moj-ej môj-mu
A môj-ho (animé)
môj (inanimé)
moj-u moj-e
L moj-om moj-ej moj-om
I moj-ím moj-ou moj-ím
Pluriel
Masculin (animé) Autres
N moj-i moj-e
G moj-ich moj-ich
D moj-im moj-im
A moj-ich moj-e
L moj-ich moj-ich
I moj-imi moj-imi

Note : on décline de la même manière les pronoms tvoj, náš, váš et svoj.

Pour poser une question sur les pronoms possessifs, on utilise les pronoms interrogatifs čí, čia, čie, selon le genre du nom auquel ils se rapportent.

Čí je to pes? To je môj pes.
Čia je to kniha? To je tvoja kniha.
Čie je to auto? To je naše auto.
Čí to rodičia? To moji rodičia.
Čie to knihy? To moje knihy.
Čie to autá? To moje autá.
Singulier Pluriel
čí čia čie čí (masculin animé) čie (Autres)
JA môj dom moja mama moje dieťa moji rodičia moje deti
TY tvoj dom tvoja mama tvoje dieťa tvoji rodičia tvoje deti
MY náš dom naša mama naše dieťa naši rodičia naše deti
VY váš dom vaša mama vaše dieťa vaši rodičia vaše deti
ON, ONO jeho dom mama dieťa rodičia deti
ONA jej dom mama dieťa rodičia deti
ich dom mama dieťa rodičia deti

Les pronoms possessifs de la première (jamôj ; mynáš) et deuxième (tytvoj ; vyváš) personnes s’accordent avec le nom auquel ils se rapportent.

tvoja malá sestra (N)
tvoju malú sestru (A)
o tvojej malej sestre (L)
etc.

Les pronoms possessifs de la troisième personne (onjeho ; onajej ; onojeho ; oniich ; onyich) sont invariables. Ils sont identiques à tous les nombres, cas et genres.

jeho dom, jeho domu, jeho domy...
jej mačka, jej mačky, jej mačke...
ich auto, ich auta, ich autá...

Déclinaison des pronoms réfléchis

a) de base

N -
G - seba
D - sebe/si
A - seba/sa
L - (o) sebe
I - sebou

Le pronom réfléchi sa peut être utilisé avec des verbes qui ne sont pas réfléchis en français, et inversement :

báť sa (« avoir peur ») : réfléchi en slovaque mais pas en français

Le pronom réfléchi ne change pas selon la personne.

Ako sa voláš?
Volám sa Kristína.
Oni sa volajú Karl a Tom.

b) possessifs

Singulier
Masculin Féminin Neutre
N svoj svoj-a svoj-e
G svoj-ho svoj-ej svoj-ho
D svoj-mu svoj-ej svoj-mu
A svoj-ho (animé)
svoj (inanimé)
svoj-u svoj-e
L svoj-om svoj-ej svoj-om
I svoj-ím svoj-ou svoj-ím
Pluriel
Masculin (animé) Autres
N svoj-i svoj-e
G svoj-ich svoj-ich
D svoj-im svoj-im
A svoj-ich svoj-e
L svoj-ich svoj-ich
I svoj-imi svoj-imi

Quand utilise-t-on le pronom possessif svoj ?

Jano mi požičal knihu. Čiu knihu? Svoju knihu. -> Jano mi požičal svoju knihu.
Jano m’a prêté un livre. À qui est ce livre ? C’est le sien. → Jano m’a prêté son (propre) livre.

Attention : on ne peut pas dire *Svoja kniha je zaujímavá. Cette phrase n’a pas de sens.

On mi požičal svoju knihu.
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
On mi požičal svoju knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.

Autres exemples :

Rodičia dali svoje deti do materskej školy.
Trénujte svoju pamäť!
Svoj mozog musíme cvičiť.
Deti ľúbia svojich rodičov.

Déclinaison des pronoms démonstratifs

Singulier Pluriel
N ten to tie
G toho tej toho tých tých
D tomu tej tomu tým tým
A toho
ten (inanimé)
to tých tie
L (o) tom tej tom tých tých
I tým tou tým tými tými

Déclinaison des pronoms interrogatifs

Singulier Pluriel
N aký? aká? aké? akí? aké?
G akého? akej? akého? akých? akých?
D akému? akej? akému? akým? akým?
A akého?
aký? (inanimé)
akú? aké? akých? aké?
L (o) akom? akej? akom? akých? akých?
I akým? akou? akým? akými? akými?
Singulier Pluriel
N čí? čia? čie? čí? čie?
G čieho? čej? čieho? čích? čích?
D čiemu? čej? čiemu? čím? čím?
A čieho?
čí? (inanimé)
čiu? čie? čích? čie?
L (o) čom? čej? čom? čích? čích?
I čím? čou? čím? čími? čími?

Déclinaison des pronoms interrogatifs kto (qui), čo (quoi) (questions sur les cas)

N kto? čo?
G koho? čoho?
D komu? čomu?
A koho? čo?
L (o) kom? čom?
I kým? čím?
   

Ce projet a été financé avec le soutien de la Commission européenne. Cette publication ne reflète que les opinions de ses auteurs et la Commission ne peut être tenue responsable pour aucun des usages qui pourraient être faits des informations contenues dans cette publication.

Restez en contact avec nous

 
Suivez-nous sur Facebook
 
Suivez-nous sur Twitter
 
Flux RSS

Liens

Rechercher