Mäkká výslovnosť de, te, ne, di, ti, ni

Ak po spoluhláskach d, t, n nasleduje samohláska e, i, í, príp. dvojhláska ia, ie alebo iu, vyslovujeme ich mäkko - ako ď, ť, ň.

Výnimky: jeden [jeden] , ten [ten] , tamten [tamten] , sveter [sveter] , tip [tip] , politika [politika] , titul [titul] , ďalšie cudzie slová atď.

V popisoch výslovnosti slovenčiny sa stretávame s pravidlom prikazujúcim zmäkčovať v takýchto prípadoch aj spoluhlásku l. V súčasnosti sa však l v tejto pozícii obvykle vyslovuje tvrdo.