Pronomi
I pronomi sostituiscono i sostantivi, gli aggettivi, i numerali o gli avverbi. I pronomi non danno un nome agli oggetti ma li indicano.
- Žiak píše úlohu. - On píše úlohu.
- Rád čítam zaujímavé knihy. - Rád čítam také knihy.
Si dividono in:
- Personali:
- a) Di base: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
- b) Possessivi: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
- Riflessivi:
- a) Di base: seba/sa (c) Dativi sebe/si)
- b) Possessivi: svoj
- Dimostrativi: ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo, tieto, onen, oné...
- Relativi (nelle frasi complesse): kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? ako? koľký?
- Relativi (nelle subordinate): kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy, prečo, ako, koľký...
- Indefiniti: niečo, dakto, bárskoľko, všeličo, ktosi, kdekoľvek...
- Determinanti: ten istý, taký istý, iný, každý, všetci, nikto, nijaký, sám, samý...
Declinazione dei pronomi
Declinazione dei pronomi personali
I pronomi ja, ty, on e ono hanno lunga (mňa, teba, jeho...) e corta (ma, ťa, ho...) forma. La forma corta non è mai usata all'inizio della frase.
- Vidím ťa. Ťa vidím.
- Vidím teba. Teba vidím.
a) Di base
| Singolare | Plurale | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| N | ja | ty | on | ona | ono | my | vy | oni | ony |
| G | mňa/ma | teba/ťa | jeho/neho/ -ňho/-ň |
jej/nej | jeho/neho/ -ň |
nás | vás | ich/nich | ich/nich |
| D | mne/mi | tebe/ti | jemu/nemu/ mu |
jej/nej | jemu/nemu/ mu |
nám | vám | im/nim | im/nim |
| A | mňa/ma | teba/ťa | jeho/neho/ ho/-ňho/ -ň |
ju/ňu | jeho/ho/ -ň |
nás | vás | ich/nich | ich/ne |
| L | (o) mne | (o) tebe | (o) ňom | (o) nej | (o) ňom | (o) nás | (o) vás | (o) nich | (o) nich |
| I | mnou | tebou | ním | ňou | ním | nami | vami | nimi | nimi |
Attenzione: la forma neho, nemu, nej, ňu, nim, ne, etc. si usa solo nelle composizioni con le preposizioni.
- Čakám na neho.
- Idem k nemu.
- Bez nich je smutný.
b) Possessivi
| Singolare | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Maschile | Femminile | Neutro | ||||
| N | môj | moj-a | moj-e | |||
| G | môj-ho | moj-ej | môj-ho | |||
| D | môj-mu | moj-ej | môj-mu | |||
| A |
|
moj-u | moj-e | |||
| L | moj-om | moj-ej | moj-om | |||
| I | moj-ím | moj-ou | moj-ím | |||
| Plurale | |||
|---|---|---|---|
| Maschile (animato) | Tutte le altre | ||
| N | moj-i | moj-e | |
| G | moj-ich | moj-ich | |
| D | moj-im | moj-im | |
| A | moj-ich | moj-e | |
| L | moj-ich | moj-ich | |
| I | moj-imi | moj-imi | |
Attenzione: allo stesso modo si declinano anche i pronomi tvoj, náš, váš e svoj.
Per i pronomi possessivi si domanda usando i pronomi interrogativi čí, čia, čie a seconda del genere del sostantivo collegato.
- Čí je to pes? To je môj pes.
- Čia je to kniha? To je tvoja kniha.
- Čie je to auto? To je naše auto.
- Čí sú to rodičia? To sú moji rodičia.
- Čie sú to knihy? To sú moje knihy.
- Čie sú to autá? To sú moje autá.
| Singolare | Plurale | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| čí | čia | čie | čí (maschile, vivente) | čie (gli altri) | |
| JA | môj dom | moja mama | moje dieťa | moji rodičia | moje deti |
| TY | tvoj dom | tvoja mama | tvoje dieťa | tvoji rodičia | tvoje deti |
| MY | náš dom | naša mama | naše dieťa | naši rodičia | naše deti |
| VY | váš dom | vaša mama | vaše dieťa | vaši rodičia | vaše deti |
| ON, ONO | jeho dom | mama | dieťa | rodičia | deti |
| ONA | jej dom | mama | dieťa | rodičia | deti |
| ich dom | mama | dieťa | rodičia | deti | |
I pronomi personali della prima (ja – môj; my - náš) e della seconda (ty – tvoj; vy - váš) persona sono declinati secondo il sostentivo collegato.
- tvoja malá sestra
- tvoju malú sestru
- o tvojej malej sestre
- ...
I pronomi possessivi della terza persona (on – jeho; ona – jej; ono – jeho; oni – ich; ony - ich) sono indeclinabili! In tutti i generi, numeri e casi restano uguali.
- jeho dom, jeho domu, jeho domy...
- jej mačka, jej mačky, jej mačke...
- ich auto, ich auta, ich autá...
Declinazione dei pronomi riflessivi
a) Di base
- N -
- G - seba
- D - sebe/si
- A - seba/sa
- L - (o) sebe
- I - sebou
I pronomi riflessivi in slovacco possono essere usati anche assieme ai verbi che nella tua lingua non sono usati, e diversamente:
volať sa Mi chiamo
Il pronome riflessivo non cambia forma nella coniugazione!
- Ako sa voláš?
- Volám sa Kristína.
- Oni sa volajú Karl a Tom.
b) Possessivi
| Singolare | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Maschile | Femminile | Neutro | ||||
| N | svoj | svoj-a | svoj-e | |||
| G | svoj-ho | svoj-ej | svoj-ho | |||
| D | svoj-mu | svoj-ej | svoj-mu | |||
| A |
| svoj-u | svoj-e | |||
| L | svoj-om | svoj-ej | svoj-om | |||
| I | svoj-ím | svoj-ou | svoj-ím | |||
| Plurale | |||
|---|---|---|---|
| Maschile (animato) | Tutte le altre | ||
| N | svoj-i | svoj-e | |
| G | svoj-ich | svoj-ich | |
| D | svoj-im | svoj-im | |
| A | svoj-ich | svoj-e | |
| L | svoj-ich | svoj-ich | |
| I | svoj-imi | svoj-imi | |
Quando si usa il pronome possessivo svoj?
Jano mi požičal knihu. Čiu knihu? Svoju knihu. -> Jano mi požičal svoju knihu.
Jano mi ha prestato un libro. Un libro di chi? Il suo libro. - Jano mi ha prestato il suo libro.
Attento! Non si può dire: Svoja kniha je zaujímavá.. La frase non ha alcun significato.
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.
Altri esempi:
- Rodičia dali svoje deti do materskej školy.
- Trénujte svoju pamäť!
- Svoj mozog musíme cvičiť.
- Deti ľúbia svojich rodičov.
Declinazione dei pronomi dimosrativi
| Singolare | Plurale | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| N | ten | tá | to | tí | tie |
| G | toho | tej | toho | tých | tých |
| D | tomu | tej | tomu | tým | tým |
| A | toho / ten ? | tú | to | tých | tie |
| L (o) | tom | tej | tom | tých | tých |
| I | tým | tou | tým | tými | tými |
Declinazione dei pronomi interrogativi
| Singolare | Plurale | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| N | aký? | aká? | aké? | akí? | aké? |
| G | akého? | akej? | akého? | akých? | akých? |
| D | akému? | akej? | akému? | akým? | akým? |
| A | akého? / aký? ? | akú? | aké? | akých? | aké? |
| L (o) | akom? | akej? | akom? | akých? | akých? |
| I | akým? | akou? | akým? | akými? | akými? |
| Singolare | Plurale | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| N | čí? | čia? | čie? | čí? | čie? |
| G | čieho? | čej? | čieho? | čích? | čích? |
| D | čiemu? | čej? | čiemu? | čím? | čím? |
| A | čieho? / čí? ? | čiu? | čie? | čích? | čie? |
| L (o) | čom? | čej? | čom? | čích? | čích? |
| I | čím? | čou? | čím? | čími? | čími? |
Declinazione dei pronomi interrogativi kto, čo (domande sul caso)
| N | kto? | čo? |
|---|---|---|
| G | koho? | čoho? |
| D | komu? | čomu? |
| A | koho? | čo? |
| L (o) | kom? | čom? |
| I | kým? | čím? |
Differenza tra aký - ktorý
-
Do akého obchodu? Domandiamo sulle qualità di un oggetto. Ad esempio:
Do malého obchodu, do veľkého obchodu, do nového obchodu... -
Do ktorého obchodu? Domandiamo riguardo un oggetto certo. Ad esempio:
Do tohto obchodu, do toho nového obchodu na Dlhej ulici...
- Aké tričko sa ti páči? biele, červené, dlhé, krátke, moderné....
- Ktoré tričko sa ti páči? tamto, toto biele, to červené...
Differenza tra radi - rady
Chcete ísť s nami?
| Veľmi radi! | uomini oppure uomini + donne, bambini | genere maschile, viventi |
| Veľmi rady! | solo donne, eventualmente bambini | tutti gli altri generi |
| Oni sú radi. | uomini oppure uomini + donne, bambini | genere maschile, viventi |
| Ony sú rady. | solo donne, eventualmente bambini | tutti gli altri generi |
Se nel gruppo c'è anche solo un uomo, un ragazzo (il sostantivo deve essere di genere maschile), dobbiamo utilizzare «oni» («radi»).