Дієслова

Slovesá vyjadrujú dej, činnosť alebo stav osôb, zvierat a vecí.

Delíme ich na:

Podľa významu:

  1. повнозначні
    • činnostné (vyjadrujú činnosť)
      • зворотні
        česať sa, umyť sa, učiť sa
      • незворотні
        čítať, písať, hovoriť, cestovať
    • stavové (vyjadrujú stav)
      • зворотні
        tešiť sa, báť sa, cítiť sa
      • незворотні
        rásť, ochorieť, kvitnúť
  2. неповнозначні (допоміжні)
    chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (=mať povinnosť), byť (=existovať), začať, prestať, stať sa...

Činnostné slovesá ďalej delíme na:

  1. predmetové
    • перехідні
      čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom)
    • неперехідні
      rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
  2. bezpredmetové
    plakať, sedieť, cestovať

За видом на:

  1. доконані (доконаний вид)
    napísať, prečítať, dojesť, dopiť
  2. недоконані (недоконаний вид)
    písať, čítať, jesť, piť

Podľa zvratnosti na:

  1. зворотні
    tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa
  2. незворотні
    kresliť, rásť, myslieť, chodiť

Časovanie slovies

Slovesá majú v každej osobe v singulári aj v pluráli inú koncovku. Existujú viaceré vzory - skupiny slovies s rovnakými koncovkami majú jedno vzorové sloveso, podľa ktorého časujeme ostatné slovesá zo skupiny.

V slovenčine rozlišujeme tri časy: prítomný (píše), minulý (písal) a budúci (bude písať).

Теперішній час
Однина Множина
Інфінітив 1. особа 2. особа 3. особа 1. особа 2. особа 3. особа 2. особа однини, наказовий спосіб 3. особа однини, минулий час
br-ať ber-iem -ieš -ie -ieme -iete ber! br-al
chudn-úť chudn-em -eš -e -eme -ete chudn-i! chud-ol
chyt-ať chyt-ám -áš -áme -áte -ajú chyt-aj! chyt-al
čes-ať češ-em -eš -e -eme -ete češ! čes-al
hyn-úť hyn-iem -ieš -ie -ieme -iete hyň! hyn-ul
krič-ať krič-ím -íš -íme -íte -ia krič! krič-al
nies-ť nes-iem -ieš -ie -ieme -iete nes! nies-ol
prac-ovať prac-ujem -uješ -uje -ujeme -ujete -ujú prac-uj! prac-oval
rob-iť rob-ím -íš -íme -íte -ia rob! rob-il
rozum-ieť rozum-iem -ieš -ie -ieme -iete -ejú rozum-ej! rozum-el
tr-ieť tr-iem -ieš -ie -ieme -iete tr-i! tr-el
vid-ieť vid-ím -íš -íme -íte -ia viď! vid-el
ž-ať žn-em -eš -e -eme -ete žn-i! ža-l
žu-ť žu-j-em -eš -e -eme -ete žu-j! žu-l

Užitočné slovesá:

byť (бути)

Однина Множина
ja som my sme
ty si vy ste
on/ona/ono je oni/ony sú

bývať (жити, мешкати)

Однина Множина
ja bývam my bývame
ty bývaš vy bývate
on/ona/ono býva oni/ony bývajú

volať sa (звати)

Однина Множина
ja sa volám my sa voláme
ty sa voláš vy sa voláte
on/ona/ono sa volá oni/ony sa volajú

mať (мати)

Однина Множина
ja mám my máme
ty máš vy máte
on/ona/ono má oni/ony majú

hovoriť (говорити)

Однина Множина
ja hovorím my hovoríme
ty hovoríš vy hovoríte
on/ona/ono hovorí oni/ony hovoria

mať sa (почуватися)

Однина Множина
ja sa mám my sa máme
ty sa máš vy sa máte
on/ona/ono sa má oni/ony sa majú

Tykanie a vykanie

V slovenčine rozlišujeme dve formy oslovenia:

  • tykanie - ty-forma používaná medzi priateľmi, známymi, deťmi, v rodine, medzi študentmi v škole atď. (neformálna komunikácia)
  • vykanie - vy-forma, zdvorilostná forma používaná v komunikácii s neznámymi ľuďmi, dospelými, používaná žiakmi pri oslovení učiteľov, na úradoch, v obchodoch atď. (formálna komunikácia)

Tykanie - „ty

  • Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
  • Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)

Vykanie - „vy

  • Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
  • Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
  • Prajete si ešte niečo? (vy)
  • Nie, ďakujem. (ja)

Модальні дієслова

Modálne slovesá vyjadrujú vôľu, nevyhnutnosť alebo možnosť uskutočniť (konať) dej. Patria k najčastejšie používaným slovesám.

chcieť (хотіти)

Однина Множина
ja chcem my chceme
ty chceš vy chcete
on / ona / ono chce oni / ony chcú

smieť (посміти)

Однина Множина
ja smiem my smieme
ty smieš vy smiete
on / ona / ono smie oni / ony smú

môcť (могти)

Однина Множина
ja môžem my môžeme
ty môžeš vy môžete
on / ona / ono môže oni / ony môžu

musieť (мусити)

Однина Множина
ja musím my musíme
ty musíš vy musíte
on / ona / ono musí oni / ony musia

mať (мати, мати обов’язок)

Однина Множина
ja mám my máme
ty máš vy máte
on / ona / ono má oni / ony majú

vedieť (знати)

Однина Множина
ja viem my vieme
ty vieš vy viete
on / ona / ono vie oni / ony vedia

Модальне дієслово smieť (сміти)

Smieme ísť von? Smiem ísť von?
Smiem vám ponúknuť kávu? Smiem vám ponúknuť kávu?
Smiem sa hrať s ostatnými? Smiem sa hrať s ostatnými?

Sloveso smieť sa často používa namiesto imperatívu ((ne)smieť + infinitív plnovýznamového slovesa):

Nechoď tak ďaleko! Nesmieš chodiť tak ďaleko! Nechoď tak ďaleko! - Nesmieš chodiť tak ďaleko!
Nerob neporiadok! Nesmieš robiť neporiadok! Nerob neporiadok! - Nesmieš robiť neporiadok!
Nenič hračky! Nesmieš ničiť hračky! Nenič hračky! - Nesmieš ničiť hračky!

Modálne sloveso mať (vo význame „ mať povinnosť“)

Modálne sloveso mať (= mať povinnosť) časujeme rovnako ako plnovýznamové sloveso mať .

Čo mám robiť? Čo mám robiť?
Dnes máš upratovať ty. Dnes máš upratovať ty.

Часто використовується в умовному способі:

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny. Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.
Mali by sme už ísť. Ми б мали вже йти.
Čo by som mal urobiť? Čo by som mal urobiť?
Mal by si dlhšie spať. Mal by si dlhšie spať.
Mali by ste sa učiť. Ви б мали вчитися.
Mal by si sa sústrediť. Mal by si sa sústrediť.

Минулий час

Minulý čas slovies tvoríme z infinitívu. Odtrhneme koncovku -ť a pridáme -l.

písať on písal
čítať on čítal
brať on bral
robiť on robil
vidieť on videl*
rozumieť on rozumel*
niesť on niesol ?
ON muž písal ONI muži písali
ONA žena písala ONY ženy písali
deti písali
ONO dieťa písalo

V prvej a druhej osobe pridávame k tomuto tvaru ešte tvar slovesa byť :

JA (ja) som písal/písala MY (my) sme písali
TY (ty) si písal/písala VY (vy) ste písali
ON (muž) písal ONI (muži) písali
ONA (žena) písala ONY (ženy) písali
ONO (dieťa) písalo (deti) písali

Для дієслова бути:

JA (ja) som bol/bola MY (my) sme boli
TY (ty) si bol/bola VY (vy) ste boli
ON (muž) bol ONI (muži) boli
ONA (žena) bola ONY (ženy) boli
ONO (dieťa) bolo (deti) boli

Заперечення:

JA (ja) som nebol/nebola MY (my) sme neboli
TY (ty) si nebol/nebola VY (vy) ste neboli
ON (muž) nebol ONI (muži) neboli
ONA (žena) nebola ONY (ženy) neboli
ONO (dieťa) nebolo (deti) neboli

Budúci čas

Для дієслова бути:

ja budem my budeme
ty budeš vy budete
on/ona/ono bude oni/ony budú

Заперечення: ( nebyť )

ja nebudem my nebudeme
ty nebudeš vy nebudete
on/ona/ono nebude oni/ony nebudú

Budúci čas nedokonavých slovies

Budúci čas týchto slovies sa tvorí veľmi jednoducho:

budúci čas slovesa byť + infinitív nebyť + infinitív
budem písať nebudem písať
budem robiť nebudem robiť
budem sa kúpať nebudem sa kúpať
budem jesť nebudem jesť

POZOR! Sloveso ísť (ja idem, ty ideš...) je nedokonavé. Budúci čas slovesa ísť je však ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme atď.; jeho negácia: nejsť (ja nejdem, ty nejdeš...) - budúci čas: ja nepôjdem, ty nepôjdeš atď.

Budúci čas dokonavých slovies

Dokonavé slovesá už samy o sebe vyjadrujú budúci čas. Preto pre ne neexistuje tvar prítomného času.

  • ja robím (nedokonavé)
  • ja urobím (dokonavé) - budúci čas (hoci nepoužívame budem, budeš...)
Nedokonavé sloveso (infinitív) Теперішній час Budúci čas Dokonavé sloveso (infinitív) Теперішній час Budúci čas
jesť ja jem ja budem jesť dojesť - ja dojem
piť ja pijem ja budem piť dopiť - ja dopijem
čítať ja čítam ja budem čítať prečítať - ja prečítam
platiť ja platím ja budem platiť zaplatiť - ja zaplatím

Imperatív

Imperatív (rozkazovací spôsob) sa tvorí z tretej osoby plurálu.

Інфінітив Теперішній час Tykanie (ty) Vykanie (vy) 1. osoba pl. (my)
čítať oni/ony čítajú (ty) čítaj! (vy) čítajte! (my) čítajme!
hovoriť oni/ony hovoria (ty) hovor! (vy) hovorte! (my) hovorme!
hrať oni hrajú (ty) hraj! (vy) hrajte! (my) hrajme!
uspávať oni uspávajú uspávaj! uspávajte! uspávajme!
stavať oni stavajú stavaj! stavajte! stavajme!
skákať oni skáču skáč! skáčte! skáčme!
skladať oni skladajú skladaj! skladajte! skladajme!

Imperatív pre sloveso byť :

ty buď! ty buď
my buďme! my buďme
vy buďte! vy buďte

наприклад:

Інфінітив Tykanie (ty) Vykanie (vy) 1. osoba pl. (my)
otvoriť ústa otvor ústa! otvorte ústa! otvorme ústa!
zhlboka dýchať zhlboka dýchaj! zhlboka dýchajte! zhlboka dýchajme!
piť čaj pi čaj! pite čaj! pime čaj!
jesť vitamíny jedz vitamíny! jedzte vitamíny! jedzme vitamíny!
užívať lieky užívaj lieky! užívajte lieky! užívajme lieky!
prísť na kontrolu príď na kontrolu! príďte na kontrolu! príďme na kontrolu!

Podmieňovací spôsob

Vyjadrujeme ním podmienku, pri splnení ktorej sa dej koná alebo by sa mohol konať. Tvoríme ho veľmi jednoducho - k tvaru minulého času slovesa pridáme časticu by:

Теперішній час Минулий час Podmieňovací spôsob
Píšem list.
(Píšem list.)
Písal som list.
(Písal som list.)
Písal by som list.
(Písal by som list.)
Mám čas.
(Mám čas.)
Mal som čas.
(Mal som čas.)
Mal by som čas.
(Mal by som čas.)

Najčastejšie sa používa v súvetí s podraďovacou spojkou keby:

Písal by som list, keby som mal čas. Písal by som list, keby som mal čas.
Keby som chcel, išiel by som do kina. Keby som chcel, išiel by som do kina.

Pozor:

  • Písal by som list, keby by som mal čas.
  • Keby by som chcel, išiel by som do kina.

Za spojkou keby nasleduje už iba tvar minulého času.

Činné príčastie

  • Chlapec píše vetu.
  • (práve teraz) píšuci chlapec
    (práve teraz) píšuci chlapec

Činné príčastie sa tvorí od 3. osoby plurálu - oni/ony píšu - pridaním prípony -ci/ca/ce - píšuci. Má tvar adjektíva, skloňujeme ho podľa vzoru cudzí.

Інфінітив Теперішній час Činné príčastie
čítať oni čítajú čítajúci žiak (= žiak, ktorý práve číta)
čítajúci žiak
tancovať oni tancujú tancujúce deti (= deti, ktoré práve tancujú)
tancujúce deti
robiť oni robia robiaci muž (= muž, ktorý práve robí)
robiaci muž
nevidieť oni nevidia nevidiaci človek (= človek, ktorý nevidí, je slepý)
nevidiaci človek
ON ten spievajúci muž ONI tí spievajúci muži
ONA tá spievajúca žena ONY tie spievajúce ženy
tie spievajúce deti
ONO to spievajúce dieťa

Trpné príčastie

  • Chlapec píše vetu.
  • (práve teraz) písaná veta
    (práve teraz) písaná veta

Trpné príčastie tvoríme tak, že od infinitívu písať odtrhneme koncovku -ť a pridáme -ný (pri niektorých slovesách -ený, -tý) - písaný.

písať - písaný písaná veta
čítať - čítaný čítaná kniha
volať - volaný volané číslo
robiť - robený robená práca
kúpiť - kúpený kúpené mlieko
kresliť - kreslený kreslený obrázok
ukryť - ukry ukryté deti
umyť - umy umyté jablko
zaľúbiť sa - zaľúbený zaľúbený Tomáš

Všetky trpné príčastia sa skloňujú ako adjektíva podľa vzoru pekný.

ON ten zaľúbený muž ONI tí zaľúbení muži
ONA tá čítaná kniha ONY tie čítané knihy
tie volané čísla
ONO to volané číslo

Tranzitívne a netranzitívne slovesá

Predmetové slovesá, ktoré vyjadrujú činnosť, delíme na:

  1. Prechodné (tranzitívne) - sú slovesá, ktoré majú priamy predmet (predmet v bezpredložkovom akuzatíve).
    • Žiak píše úlohu.
    • Eva číta knihu.
    • Nemám čas.
    • Vidím moju sestru.
    • Poznáš ju?
  2. Neprechodné (netranzitívne) - sú slovesá, ktoré nemajú priamy predmet (predmet v bezpredložkovom akuzatíve), ale majú predmet v akuzatíve s predložkou alebo predmet v ostatných pádoch.
    • Rozprávame sa o prázdninách.
    • Žiak sa pripravuje na vyučovanie.

Dokonavé a nedokonavé slovesá

Väčšina slovenských slovies môže mať dve podoby: dokonavú (dej je už ukončený) a nedokonavú (dej stále prebieha, nie je ukončený). Napr.:

umyť sa (dokonavé) umývať sa (nedokonavé)
učesať sa (dokonavé) česať sa (nedokonavé)
obliecť sa (dokonavé) obliekať sa (nedokonavé)

Nedokonavé - nevieme, či dej, ktorý takéto slovesá vyjadrujú, už skončil alebo stále trvá, príp. či sa zopakuje.

Jano čítal knihu. Nevieme, či už prečítal celú knihu, alebo či ju bude ešte čítať.
Jano jedol halušky. Nevieme, či už dojedol, alebo bude ešte jesť.
Jano písal list. Nevieme, či je list už hotový, alebo či Jano bude ešte písať.

Dokonavé - dej, ktorý vyjadrujú, je už ukončený. Väčšinou ich tvoríme pomocou predpôn.

Jano prečítal knihu. Prečítal knihu celú, dej je už ukončený.
Jano dojedol halušky. Dojedol - už nebude jesť, halušky sú už všetky zjedené.
Jano napísal list. Napísal - už nebude písať, list je napísaný, hotový.
  • čítať - dočítať
  • jesť - dojesť
  • písať - dopísať, napísať
  • ...

Príklady:

nedokonavé dokonavé
obliekať sa obliecť sa
vyzliekať sa vyzliecť sa
obúvať sa obuť sa
vyzúvať sa vyzuť sa
písať napísať
pýtať sa opýtať sa
jesť dojesť
raňajkovať doraňajkovať
učiť sa naučiť sa
robiť urobiť
hľadať nájsť
brať vziať
zarábať zarobiť
platiť zaplatiť
čítať prečítať
kupovať kúpiť
predávať predať
dávať dať
študovať vyštudovať
klásť položiť
vstávať vstať
upratovať upratať
uspávať uspať

Pozn: Nemusíte sa nutne učiť tvary všetkých týchto slovies. Vyberte si tie, ktoré potrebujete a s ktorými sa stretávate najčastejšie. K ostatným slovesám ľahko nájdete dokonavý/nedokonavý tvar v slovníku.

Rozdiel medzi ísť a chodiť

  • ísť - jedenkrát
  • chodiť - viackrát, opakovane, pravidelne, často
Kde je Jano? Išiel do školy. teraz, jedenkrát
Na akú školu chodí Jano? Chodí na strednú školu. akú školu navštevuje, na akej škole sa vzdeláva
  • Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
  • Ako často chodíš do zahraničia?
  • Chodíš stále na tú istú školu?
  • Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
  • Chodíte radi na koncerty?

Budúci čas týchto dvoch slovies tvoríme odlišne.

Ja idem zajtra do školy. Ja idem zajtra do školy.
Ja pôjdem zajtra do školy. Ja pôjdem zajtra do školy.
Ja chodím na strednú školu. Ja chodím na strednú školu.
Ja budem chodiť na strednú školu. Ja budem chodiť na strednú školu.

Zaujímavosť:

Chceš ísť so mnou? Chceš ísť so mnou?
Chceš so mnou chodiť? Chceš so mnou chodiť?

Pozor teda na rozdiel medzi týmito slovesami.