Tvorenie otázok

Oznamovacia veta má zvyčajný slovosled:
podmet + prísudok + ostatné vetné členy

(Ja) mám devätnásť rokov.
Zuzana má dvadsať rokov.

V otázke (opytovacej vete) poradie podmetu a prísudku vymeníme:

- Máš (ty) dvadsať rokov? Nie, ja nemám dvadsať rokov.
- Má Zuzka dvadsať rokov? Áno, Zuzka má dvadsať rokov.
Na takéto otázky môžeme odpovedať: áno – nie (áno – nie). Ide o otázky zisťovacie. Ich melódia je stúpavá.
- Máš dvadsať rokov?
- Voláš sa Kristína?
- Máš sa dobre?
- Koľko máš (ty) rokov?
- Koľko má Zuzka rokov?
Na takéto otázky nemôžeme odpovedať: áno – nie (áno – nie), ale musíme doplniť chýbajúcu informáciu. Ide o doplňovacie otázky. Začínajú sa opytovacím zámenom (napr. kto, čo, koľko, kde...) a ich melódia je klesavá.
- Koľko máš rokov?
- Ako sa voláš?
- Kde bývaš?