Výslovnosť a pravopis
Ak po spoluhláskach d, t, n nasleduje samohláska e, i, í, príp. dvojhláska ia, ie alebo iu, vyslovujeme ich mäkko - ako ď, ť, ň.
| deti | /ďeťi/ |
| teta | /ťeta/ |
| pekne | /pekňe/ |
| rodina | /roďina/ |
| ticho | /ťicho/ |
| nikto | /ňikto/ |
| dívať sa | /ďívať sa/ |
| dieťa | /ďi̯eťa/ |
| peniaze | /peňi̯aze/ |
| cvičenie | /cvičeňi̯e/ |
Výnimky: jeden /jeden/ , ten /ten/ , tamten /tamten/ , sveter /sveter/ , tip /tip/ , politika /politika/ , titul /titul/ , ďalšie cudzie slová atď.
V popisoch výslovnosti slovenčiny sa stretávame s pravidlom prikazujúcim zmäkčovať v takýchto prípadoch aj spoluhlásku l. V súčasnosti sa však l v tejto pozícii obvykle vyslovuje tvrdo.
| ale | sa vyslovuje ako /ale/, hoci predpísané je /aľe/ |
| lebo | sa vyslovuje ako /lebo/, hoci predpísané je /ľebo/ |
| lipa | sa vyslovuje ako /lipa/, hoci predpísané je /ľipa/ |