Verboj
Verboj indikas agon aŭ staton de personoj, bestoj kaj aliaj objektoj.
Ni dividas ilin al:
Laŭ signifo:
-
plensignifaj
-
aktivecaj (esprimas agon)
- refleksivaj
česať sa, umyť sa, učiť sa - ne refleksivaj
čítať, písať, hovoriť, cestovať
- refleksivaj
-
stataj (esprimas staton)
- refleksivaj
tešiť sa, báť sa, cítiť sa - ne refleksivaj
rásť, ochorieť, kvitnúť
- refleksivaj
-
aktivecaj (esprimas agon)
-
ne plensignifaj (helpaj)
chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (=mať povinnosť), byť (=existovať), začať, prestať, stať sa...
Aktivecajn verbojn ni dividas al:
-
objektaj
- transitivaj:
čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom) - ne transitivaj:
rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
- transitivaj:
-
senobjektaj
plakať, sedieť, cestovať
Laŭ tenso al:
-
perfektaj (perfekta tenso)
napísať, prečítať, dojesť, dopiť -
imperfektaj (imperfekta tenso)
písať, čítať, jesť, piť
Laŭ refleksiveco al:
-
refleksivaj
tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa -
ne refleksivaj
kresliť, rásť, myslieť, chodiť
Konjugaciado de verboj
Verboj havas malsaman finaĵon en ĉiu persono, en kaj singularo kaj pluralo. Estas kelkaj ŝablonoj - grupoj de vortoj kiuj havas samajn finaĵojn kiel modela verbo, laŭ kiu la aliaj verboj de la sama grupo konjungaciiĝas.
En la slovaka ekzistas tri verbotempoj: prezenco (
Prezenco | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Singularo | Pluralo | |||||||
Infinitivo | 1. persono | 2. persono | 3. persono | 1. persono | 2. persono | 3. persono | 2. persono, singularo, imperativo | 3. persono, singularo, preterito |
br-ať | ber-iem | -ieš | -ie | -ieme | -iete | -ú | ber! | br-al |
chudn-úť | chudn-em | -eš | -e | -eme | -ete | -ú | chudn-i! | chud-ol |
chyt-ať | chyt-ám | -áš | -á | -áme | -áte | -ajú | chyt-aj! | chyt-al |
čes-ať | češ-em | -eš | -e | -eme | -ete | -ú | češ! | čes-al |
hyn-úť | hyn-iem | -ieš | -ie | -ieme | -iete | -ú | hyň! | hyn-ul |
krič-ať | krič-ím | -íš | -í | -íme | -íte | -ia | krič! | krič-al |
nies-ť | nes-iem | -ieš | -ie | -ieme | -iete | -ú | nes! | nies-ol |
prac-ovať | prac-ujem | -uješ | -uje | -ujeme | -ujete | -ujú | prac-uj! | prac-oval |
rob-iť | rob-ím | -íš | -í | -íme | -íte | -ia | rob! | rob-il |
rozum-ieť | rozum-iem | -ieš | -ie | -ieme | -iete | -ejú | rozum-ej! | rozum-el |
tr-ieť | tr-iem | -ieš | -ie | -ieme | -iete | -ú | tr-i! | tr-el |
vid-ieť | vid-ím | -íš | -í | -íme | -íte | -ia | viď! | vid-el |
ž-ať | žn-em | -eš | -e | -eme | -ete | -ú | žn-i! | ža-l |
žu-ť | žu-j-em | -eš | -e | -eme | -ete | -ú | žu-j! | žu-l |
Utilaj verboj:
byť (esti)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja som | my sme |
ty si | vy ste |
on/ona/ono je | oni/ony sú |
bývať (loĝi)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja bývam | my bývame |
ty bývaš | vy bývate |
on/ona/ono býva | oni/ony bývajú |
volať sa (nomiĝi)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja sa volám | my sa voláme |
ty sa voláš | vy sa voláte |
on/ona/ono sa volá | oni/ony sa volajú |
mať (havi)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja mám | my máme |
ty máš | vy máte |
on/ona/ono má | oni/ony majú |
hovoriť (paroli)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja hovorím | my hovoríme |
ty hovoríš | vy hovoríte |
on/ona/ono hovorí | oni/ony hovoria |
mať sa (farti)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja sa mám | my sa máme |
ty sa máš | vy sa máte |
on/ona/ono sa má | oni/ony sa majú |
Formoj "ty" kaj "vy"
En la slovaka ekzistas du formoj de alparolo:
- ci-formo - la 2-a persono, singularo, uzata inter la geamikoj, konatuloj, infanoj, samklasanoj, en la familio ks. (neformala komunikado)
- Vi-formo - la 2-a persono, pluralo, uzata en la komunikado kun nekonataj homoj, plenkreskuloj, de lernantoj kun instruistoj, en oficejoj, vendejoj ktp. (neformala komunikado)
Ci-formo - „ty “
Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty) Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)
Vi-formo - „vy “
Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy) Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja) Prajete si ešte niečo? (vy) Nie, ďakujem. (ja)
Modalaj verboj
Modalaj verboj esprimas volon, devigon aŭ eblon fari iun agon. Ili apartenas al la plej uzataj verboj.
chcieť (deziri)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja chcem | my chceme |
ty chceš | vy chcete |
on / ona / ono chce | oni / ony chcú |
smieť (rajti)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja smiem | my smieme |
ty smieš | vy smiete |
on / ona / ono smie | oni / ony smú |
môcť (povi)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja môžem | my môžeme |
ty môžeš | vy môžete |
on / ona / ono môže | oni / ony môžu |
musieť (devi)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja musím | my musíme |
ty musíš | vy musíte |
on / ona / ono musí | oni / ony musia |
mať ((havi), (havi devon))
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja mám | my máme |
ty máš | vy máte |
on / ona / ono má | oni / ony majú |
vedieť (scii)
Singularo | Pluralo |
---|---|
ja viem | my vieme |
ty vieš | vy viete |
on / ona / ono vie | oni / ony vedia |
Modala verbo smieť (rajti)
Smieme ísť von? | Ĉu mi rajtas eliri? |
Smiem vám ponúknuť kávu? | Ĉu mi rajtas proponi al vi kafon? |
Smiem sa hrať s ostatnými? | Ĉu mi rajtas ludi kun la aliaj? |
Verbo smieť estas ofte uzata anstataŭ imperativo ((ne)smieť [nerajti] + infinitivo de plensignifa verbo):
Nechoď tak ďaleko! Nesmieš chodiť tak ďaleko! | Ne iru tiel for! - Vi devas ne iri tiel for! |
Nerob neporiadok! Nesmieš robiť neporiadok! | Ne senordigu! - Vi devas ne senordigi! |
Nenič hračky! Nesmieš ničiť hračky! | Ne detruu la ludilon! - Vi devas ne detrui la ludilon! |
Modala verbo mať (havi, en la senco "havi devon", en Esperanto - devi)
Modala verbo mať (devi, en la senco "havi devon", en Esperanto - devi) estas konjugata same kiel plensignifa verbo mať (havi).
Čo mám robiť? | Kion mi devas fari? |
Dnes máš upratovať ty. | Hodiaŭ vi devas fari ordon. |
Ofte uzatas en kondicionalo:
Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny. | Vi devus manĝi multe da fruktoj kaj legomoj. |
Mali by sme už ísť. | Ni devus jam iri. |
Čo by som mal urobiť? | Kion mi devus fari? |
Mal by si dlhšie spať. | Vi devus pli longe dormi. |
Mali by ste sa učiť. | Vi devus lerni. |
Mal by si sa sústrediť. | Vi devus koncentriĝi. |
Pasinta verbotempo
Preterito de verboj estas kreata el infinitivo. Oni forigas la finaĵon -ť kaj aldonas la finaĵon -l.
Por la unua kaj dua personoj en ĉi tiu formo estas aldonata ankoraŭ verbo byť (esti):
La vorto byť (esti):
Negacio:
Estonta verbotempo
La vorto byť (esti):
Negacio: ( nebyť )
Futuro de imperfektaj verboj
Futuron de tiaj verboj estas kreata tre facile:
futura formo de la verbo byť + infinitivo | nebyť + infinitivo |
---|---|
ATENTON! La verbo
Futuro de perfektivaj verboj
Perfektivaj verboj jam per si mem indikas futuron. Pro tio ne egzistas ilia prezenta tempo.
ja robím (imperfekto)ja urobím (perfektivo) - futuro (eĉ senbudem ,budeš ...)
Imperfektaj verboj (infinitivo) | Prezenco | Estonta verbotempo | Perfektivaj verboj (infinitivo) | Prezenco | Estonta verbotempo |
---|---|---|---|---|---|
- | |||||
- | |||||
- | |||||
- |
Imperativo
Imperativo (volitivo) estas formata el la tria persono en pluralo.
Infinitivo | Prezenco | Ci-formo ( |
Vi-formo ( |
1. persono, plurnombro ( |
---|---|---|---|---|
skákať | ||||
Imperativo de la verbo byť (esti):
ty buď! | vi estu |
my buďme! | ni estu |
vy buďte! | vi (pl./ĝentila formo) estu |
Ekz.:
Infinitivo | Ci-formo ( |
Vi-formo ( |
1. persono, plurnombro ( |
---|---|---|---|
Kondicionalo
Per la kondicionalo ni esprimas kondiĉon, en kiu la ago okazas aŭ povus okazi. Ĝi estas konstruata tre simple - aldonante la partikulon by al la verbo en preterito:
Prezenco | Pasinta verbotempo | Kondicionalo |
---|---|---|
(Mi skribas leteron.)
|
(Mi skribis leteron.)
|
(Mi skribus leteron.)
|
(Mi havas tempon.)
|
(Mi havis tempon.)
|
(Mi havus tempon.)
|
Plejofte uzatas en kompleksaj frazoj kun aldono de la subjunkcio keby (se):
Písal by som list, keby som mal čas. | Mi skribus leteron, se mi havus tempon. |
Keby som chcel, išiel by som do kina. | Se mi volus, mi irus al la kinejo. |
Atenton:
Písal by som list, keby bysom mal čas.Keby bysom chcel, išiel by som do kina.
Post la subjunkcio keby (se) sekvas nur preterito.
Aktiva participo
Chlapec píše vetu. -
(práve teraz) píšuci chlapec (ĝuste nun) skribanta knabo
Aktiva participo estas kreata de la verba formo de 3a persono pluralo - oni/ony píšu - aldonante finaĵon -ci/ca/ce - píšuci. Ĝi havas adjektivan formon kaj estas deklinaciata laŭ la deklinacio cudzí.
Infinitivo | Prezenco | Aktiva participo |
---|---|---|
leganta lernanto
|
||
dancantaj infanoj
|
||
laboranta viro
|
||
nevidanta homo
|
ON | ONI | ||
---|---|---|---|
ONA | ONY | ||
ONO |
Pasiva participo
Chlapec píše vetu. -
(práve teraz) písaná veta (ĝuste nun) skribata frazo
Pasiva participo estas formata el infinitivo, forigante la finaĵon -ť kaj aldonante la finaĵon -ný (por iuj vortoj aldoniĝas finaĵoj -ený, -tý): písať - písaný (skribi - skribita).
Ĉiuj pasivaj participoj estas konjugataj same kiel adjektivoj laŭ la deklinacia ekzemplo pekný (bela).
ON | ONI | ||
---|---|---|---|
ONA | ONY | ||
ONO |
Transitivaj kaj netransitivaj verboj
Objektajn verbojn, kiuj esprimas aktivan agon, ni dividas al:
- Transitivaj - tio estas verboj kun rekta objekto (akuzativa objekto sen prepozicio).
Žiak píše úlohu. Eva číta knihu. Nemám čas. Vidím moju sestru. Poznáš ju?
- Ne transitivaj - tio estas verboj, kiuj ne havas rektan objekton (akuzativan objekton sen prepozicio), sed havas objekton en akuzativa aŭ alia kazo alligita al la verbo per prepozicio.
Rozprávame sa o prázdninách. Žiak sa pripravuje na vyučovanie.
Perfektivaj kaj neperfektivaj verboj
La plejparto de la slovakaj verboj povas havi du aspektojn: perfektivan (la ago jam estas finita) kaj neperfektivan (la ago ankoraŭ okazas, ĝi ne estas finita). Ekzemple:
Neperfektivaj - ni ne scias, ĉu la ago, kiun tiaj verbo esprimas, jam finiĝis aŭ ankoraŭ okazas aŭ ripetiĝas.
Ni ne scias, ĉu li jam tralegis la tutan libron aŭ ankoraŭ legos ĝin. | |
Ni ne scias, ĉu li jam formanĝis ĉion aŭ ankoraŭ manĝos. | |
Ni ne scias, ĉu la letero jam estas finskribita aŭ Jano ankoraŭ skribos ĝin. |
Perfektivaj estas tiuj verboj, kiuj esprimas jam finitan agon. La plejparto de ili estas kreataj per aldono de prefiksoj.
Jam tralegis la tutan libron, la ago jam estas finita. | |
Finmanĝis - jam ne plu manĝos, ĉio jam estas formanĝita. | |
Finskribis - jam ne plu skribos, la letero estas skribita, preta. |
čítať - dočítať jesť - dojesť písať - dopísať, napísať - ...
Ekzemploj:
neperfektiva | perfektiva |
---|---|
Notu bone: vi ne devas ellerni ĉiujn aspektojn de la verboj. Elektu nur tiujn, kiujn vi bezonas kaj plej ofte uzas. Ambaŭ aspektojn de aliaj verboj vi facile trovos en la vortaro.
Diferenco inter ísť kaj chodiť
ísť - unu fojonchodiť - multfoje, ripete, regule, ofte
nun, unu fojon | |
kian lernejon ĉeestas, frekventas |
Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát. Ako často chodíš do zahraničia? Chodíš stále na tú istú školu? Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou? Chodíte radi na koncerty?
Futuron de tiuj ĉi du verboj ni kreas alimaniere.
Ja idem zajtra do školy. | Morgaŭ mi iras al la lernejo. |
Ja pôjdem zajtra do školy. | Morgaŭ mi iros al la lernejo. |
Ja chodím na strednú školu. | Mi iradas al mezlernejo. |
Ja budem chodiť na strednú školu. | Mi irados al mezlernejo. |
Interesaĵo:
Chceš ísť so mnou? | Ĉu vi volas iri kun mi? |
Chceš so mnou chodiť? | Ĉu vi volas rendevuadi kun mi? |
Atentu la diferencon inter tiuj ĉi du vortoj.