Verbi

I verbi indicano azione o stato di persone, animali ed altri oggetti.

Si dividono in:

In base al significato:

1. Verbi predicativi, di senso compiuto
   • operativi (che esprimono attività)
     • riflessivi
       česať sa, umyť sa, učiť sa
     • non riflessivi
       čítať, písať, hovoriť, cestovať
   • di stato (esprimono uno stato)
     • riflessivi
       tešiť sa, báť sa, cítiť sa
     • non riflessivi
       rásť, ochorieť, kvitnúť
2. Verbi privi di senso compiuto (ausiliari)
   chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (=mať povinnosť), byť (=existovať), začať, prestať, stať sa...

I verbi operativi si distinguono inoltre in:

1. verbi aventi un oggetto
   • transitivi:
     čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom)
   • intransitivi:
     rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
2. verbi privi di oggetto
   plakať, sedieť, cestovať

In base all'aspetto:

1. verbi perfettivi (aspetto perfettivo)
   napísať, prečítať, dojesť, dopiť
2. verbi imperfettivi (aspetto imperfettivo)
   písať, čítať, jesť, piť

A seconda che siano riflessivi o meno si distinguono in:

1. riflessivi
   tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa
2. non riflessivi
   kresliť, rásť, myslieť, chodiť

Coniugazioni dei verbi

I verbi hanno a ogni persona del singolare e del plurale una desinenza diversa. Esistono diverse coniugazioni, cioè raggruppamenti di verbi con desinenze uguali appartengono a una stessa coniugazione, in base alla quale coniughiamo i verbi appartenenti al raggruppamento.

In slovacco distinguiamo tre tempi: il presente (píše - scrive), il passato (písal - scriveva) e il futuro (bude písať - scriverà).

Verbi utili:

byť (essere)

Singolare	Plurale
ja som	my sme
ty si	vy ste
on/ona/ono je	oni/ony sú

bývať (vivere)

Singolare	Plurale
ja bývam	my bývame
ty bývaš	vy bývate
on/ona/ono býva	oni/ony bývajú

volať sa (chiamarsi)

Singolare	Plurale
ja sa volám	my sa voláme
ty sa voláš	vy sa voláte
on/ona/ono sa volá	oni/ony sa volajú

mať (avere)

Singolare	Plurale
ja mám	my máme
ty máš	vy máte
on/ona/ono má	oni/ony majú

hovoriť (parlare)

Singolare	Plurale
ja hovorím	my hovoríme
ty hovoríš	vy hovoríte
on/ona/ono hovorí	oni/ony hovoria

mať sa (sentirsi/stare (bene/male))

Singolare	Plurale
ja sa mám	my sa máme
ty sa máš	vy sa máte
on/ona/ono sa má	oni/ony sa majú

Forme "ty" e "vy"

In slovacco ci sono due forme per rivolgersi alle persone:

• tykanie - il dare del tu - la forma "ty" si usa per parlare con amici, bambini, parenti, altri studenti, colleghi, etc.
• vykanie - dare del voi - la forma "vy" è formale, cortese, si usa per parlare con adulti sconosciuti, o con i professori, in ufficio, negozio, etc.

dare del tu - „ty“

• Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
• Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)

Dare del voi - „vy“

• Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
• Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
• Prajete si ešte niečo? (vy)
• Nie, ďakujem. (ja)

Verbi modali

I verbi modali esprimono volontà, necessità o possibilità di realizzare (agire) un'azione. Sono annoverati tra i verbi usati più frequentemente.

chcieť (volere)

Singolare	Plurale
ja chcem	my chceme
ty chceš	vy chcete
on / ona / ono chce	oni / ony chcú

smieť (potere)

Singolare	Plurale
ja smiem	my smieme
ty smieš	vy smiete
on / ona / ono smie	oni / ony smú

môcť (potere)

Singolare	Plurale
ja môžem	my môžeme
ty môžeš	vy môžete
on / ona / ono môže	oni / ony môžu

musieť (dovere)

Singolare	Plurale
ja musím	my musíme
ty musíš	vy musíte
on / ona / ono musí	oni / ony musia

mať (avere/aver da fare)

Singolare	Plurale
ja mám	my máme
ty máš	vy máte
on / ona / ono má	oni / ony majú

vedieť (sapere)

Singolare	Plurale
ja viem	my vieme
ty vieš	vy viete
on / ona / ono vie	oni / ony vedia

Il verbo modale smieť (potere)

Il verbo modale smieť si usa spesso al posto dell'imperativo [(ne)smieť + infinito del verbo di senso compiuto]:

Verbo modale mať (con il senso di dover fare qualcosa, avere l'obbligo di fare qualcosa)

Il verbo modale mať (avere l'obbligo, dovere) si coniuga come il verbo mať di senso compiuto.

Si usa spesso al condizionale:

Passato

Il passato si crea a partire dall'infinito. Togliamo la desinenza -ť e aggiungiamo -l.

písať	on písal
čítať	on čítal
brať	on bral
robiť	on robil
vidieť	on videl*
rozumieť	on rozumel*
niesť	on niesol ?

ON	muž písal	ONI	muži písali
ONA	žena písala	ONY	ženy písali deti písali
ONO	dieťa písalo

Alla prima e alla seconda persona a questa forma si aggiunge la forma del verbo byť (essere):

JA	(ja) som písal/písala	MY	(my) sme písali
TY	(ty) si písal/písala	VY	(vy) ste písali
ON	(muž) písal	ONI	(muži) písali
ONA	(žena) písala	ONY	(ženy) písali
ONO	(dieťa) písalo		(deti) písali

Per il verbo byť (essere):

JA	(ja) som bol/bola	MY	(my) sme boli
TY	(ty) si bol/bola	VY	(vy) ste boli
ON	(muž) bol	ONI	(muži) boli
ONA	(žena) bola	ONY	(ženy) boli
ONO	(dieťa) bolo		(deti) boli

Negazione:

JA	(ja) som nebol/nebola	MY	(my) sme neboli
TY	(ty) si nebol/nebola	VY	(vy) ste neboli
ON	(muž) nebol	ONI	(muži) neboli
ONA	(žena) nebola	ONY	(ženy) neboli
ONO	(dieťa) nebolo		(deti) neboli

Futuro

Per il verbo byť (essere):

ja budem	my budeme
ty budeš	vy budete
on/ona/ono bude	oni/ony budú

Negazione: ( nebyť )

ja nebudem	my nebudeme
ty nebudeš	vy nebudete
on/ona/ono nebude	oni/ony nebudú

Il futuro dei verbi imperfettivi

Il futuro di questi verbi si forma molto facilmente:

futuro del verbo byť + infinito	nebyť + infinito
budem písať	nebudem písať
budem robiť	nebudem robiť
budem sa kúpať	nebudem sa kúpať
budem jesť	nebudem jesť

ATTENZIONE! Il verbo ísť (ja idem, ty ideš...) è imperfettivo. Il futuro del verbo ísť è ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme, ecc.; la sua forma negativa: nejsť (ja nejdem, ty nejdeš...) - tempo futuro: ja nepôjdem, ty nepôjdeš ecc.

Il futuro dei verbi perfettivi

I verbi perfettivi esprimono già di per sé il futuro. Per questo essi non hanno la forma del presente.

• ja robím (imperfettivi)
• ja urobím (perfettivi) - tempo presente (anche se non usiamo budem, budeš...)

Imperativo

L'imperativo (rozkazovací spôsob) si forma a partire dalla terza persona plurale.

Imperativo del verbo byť :

Esempio:

Condizionale

Si usa per esprimere una condizione soddisfatta la quale l'azione può o potrebbe aver luogo. Si forma molto facilmente aggiungendo alla forma del passato la particella by:

Tempo presente	Passato	Condizionale
Píšem list. (Scrivo una lettera.)	Písal som list. (Ho scritto una lettera.)	Písal by som list. (Scriverei una lettera.)
Mám čas. (Ho tempo.)	Mal som čas. (Avevo tempo.)	Mal by som čas. (Avrei tempo.)

Si usa molto spesso in periodi formati con la congiunzione subordinativa keby:

Attenzione:

• Písal by som list, keby by som mal čas.
• Keby by som chcel, išiel by som do kina.

La congiunzione keby è seguita solo dalla forma del verbo al passato.

Participio attivo

• Chlapec píše vetu.
• (práve teraz) píšuci chlapec
  il bambino scrivente (in questo momento)

Il participio attivo si forma aggiungendo alla forma della terza persona plurale (oni/ony píšu) il suffisso -ci/ca/ce (píšuci).

Infinito	Tempo presente	Participio attivo
čítať	oni čítajú	čítajúci žiak (= žiak, ktorý práve číta) lo scolaro leggente
tancovať	oni tancujú	tancujúce deti (= deti, ktoré práve tancujú) i bambini danzanti
robiť	oni robia	robiaci muž (= muž, ktorý práve robí) l'uomo lavorante
nevidieť	oni nevidia	nevidiaci človek (= človek, ktorý nevidí, je slepý) una persona non vedente

ON	ten spievajúci muž	ONI	tí spievajúci muži
ONA	tá spievajúca žena	ONY	tie spievajúce ženy tie spievajúce deti
ONO	to spievajúce dieťa

Participio passivo

Tutti i participi passivi si declinano come gli aggettivi appartenenti alla declinazione di pekný (bello).

ON	ten zaľúbený muž	ONI	tí zaľúbení muži
ONA	tá čítaná kniha	ONY	tie čítané knihy tie volané čísla
ONO	to volané číslo

Verbi transitive e intransitivi

I verbi che esprimono attività e possiedono un oggetto si suddividono in:

1. Verbi transitivi, che hanno cioè un complemento oggetto diretto (espresso all'accusativo, senza l'uso di preposizioni).
   • Žiak píše úlohu.
   • Eva číta knihu.
   • Nemám čas.
   • Vidím moju sestru.
   • Poznáš ju?
2. Verbi intransitivi, che non hanno un complemento oggetto diretto (espresso all'accusativo, senza l'uso di preposizioni), ma hanno un oggetto espresso all'accusativo, preceduto da preposizione, o un oggetto espresso in altri casi.
   • Rozprávame sa o prázdninách.
   • Žiak sa pripravuje na vyučovanie.

Verbi perfettivi e imperfettivi

La maggior parte dei verbi slovacchi può avere duplice forma: perfettiva (l'azione è già stata portata a termine) e imperfettiva (l'azione è ancora in corso, non è stata portata a termine).

umyť sa (perfettivi)	umývať sa (imperfettivi)
učesať sa (perfettivi)	česať sa (imperfettivi)
obliecť sa (perfettivi)	obliekať sa (imperfettivi)

Verbi imperfettivi: non sappiamo se l'azione espressa da questi verbi sia già terminata o sia ancora in corso o se, eventualmente, si stia ripetendo.

Jano čítal knihu.	Non sappiamo se abbia già letto tutto il libro o se lo leggerà ancora.
Jano jedol halušky.	Non sappiamo se abbia finito di mangiare o se mangerà ancora.
Jano písal list.	Non sappiamo se la lettera sia già pronta o se Jano scriverà ancora.

Perfettivi: l'azione che esprimono è già conclusa. Li formiamo per lo più con l'uso di prefissi.

Jano prečítal knihu.	Nella frase "Ha letto tutto il libro" l'azione è già conclusa.
Jano dojedol halušky.	"Ha finito di mangiare" significa che non mangerà più, gli gnocchi sono tutti finiti.
Jano napísal list.	"Ha scritto" significa che non scriverà più, che la lettera è già stata scritta, è pronta.

• čítať - dočítať
• jesť - dojesť
• písať - dopísať, napísať
• ...

Esempi:

imperfettivi	perfettivi
obliekať sa	obliecť sa
vyzliekať sa	vyzliecť sa
obúvať sa	obuť sa
vyzúvať sa	vyzuť sa
písať	napísať
pýtať sa	opýtať sa
jesť	dojesť
raňajkovať	doraňajkovať
učiť sa	naučiť sa
robiť	urobiť
hľadať	nájsť
brať	vziať
zarábať	zarobiť
platiť	zaplatiť
čítať	prečítať
kupovať	kúpiť
predávať	predať
dávať	dať
študovať	vyštudovať
klásť	položiť
vstávať	vstať
upratovať	upratať
uspávať	uspať

Nota: Non è necessario imparare per forza le forme di tutti questi verbi. Scegliete quelli di cui avete bisogno e che incontrate più spesso. La forma perfettiva/imperfettiva degli altri verbi è facilmente reperibile nel dizionario.

Differenza tra ísť e chodiť

• ísť - una volta
• chodiť - più volte, ripetutamente, con regolarità, spesso

Kde je Jano? Išiel do školy.	adesso, una volta
Na akú školu chodí Jano? Chodí na strednú školu.	che scuola frequenta, presso quale scuola studia

• Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
• Ako často chodíš do zahraničia?
• Chodíš stále na tú istú školu?
• Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
• Chodíte radi na koncerty?

Il futuro di questi due verbi si forma in modo diverso.

Curiosità:

Attenzione quindi alla differenza tra questi verbi.