Glagoli

Glagoli izražavaju zbivanje, radnju ili stanje osobe, životinje i stvari.

Dijelimo ih na:

Prema značenju:

samostalni
- glagoli radnje (izražavaju radnju)
  - povratni
    česať sa, umyť sa, učiť sa
  - nepovratni
    čítať, písať, hovoriť, cestovať
- glagoli stanja (izražavaju stanje)
  - povratni
    tešiť sa, báť sa, cítiť sa
  - nepovratni
    rásť, ochorieť, kvitnúť
pomoćni
chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (=mať povinnosť), byť (=existovať), začať, prestať, stať sa...

Glagole radnje dalje dijelimo na:

predmetni
- prijelazni
  čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom)
- neprijelazni
  rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
bez predmeta
plakať, sedieť, cestovať

Prema vidu na:

svršene
napísať, prečítať, dojesť, dopiť
nesvršene
písať, čítať, jesť, piť

Prema refleksiji na:

povratni
tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa
nepovratni
kresliť, rásť, myslieť, chodiť

Konjugacija glagola

Glagoli u svakom licu jednine i množine imaju drugi nastavak. Postoji više modela - skupine glagola sa istim završetcima imaju jedan model po kojemu se sprežu svi glagoli iz te skupine.

U slovačkom razlikujemo tri vremena: sadašnje vrijeme (píše [on/ona/ono piše]), prošlo vrijeme (písal [on/ona/ono je pisao]) i buduće vrijeme (bude písať [on/ona/ono wće pisati]).

	Sadašnje vrijeme
	Jednina			Množina
Infinitiv	1. lice	2. lice	3. lice	1. lice	2. lice	3. lice	2. lice jednine, imperativ	3. lice jednine, prošlo vrijeme
br-ať	ber-iem	-ieš	-ie	-ieme	-iete	-ú	ber!	br-al
chudn-úť	chudn-em	-eš	-e	-eme	-ete	-ú	chudn-i!	chud-ol
chyt-ať	chyt-ám	-áš	-á	-áme	-áte	-ajú	chyt-aj!	chyt-al
čes-ať	češ-em	-eš	-e	-eme	-ete	-ú	češ!	čes-al
hyn-úť	hyn-iem	-ieš	-ie	-ieme	-iete	-ú	hyň!	hyn-ul
krič-ať	krič-ím	-íš	-í	-íme	-íte	-ia	krič!	krič-al
nies-ť	nes-iem	-ieš	-ie	-ieme	-iete	-ú	nes!	nies-ol
prac-ovať	prac-ujem	-uješ	-uje	-ujeme	-ujete	-ujú	prac-uj!	prac-oval
rob-iť	rob-ím	-íš	-í	-íme	-íte	-ia	rob!	rob-il
rozum-ieť	rozum-iem	-ieš	-ie	-ieme	-iete	-ejú	rozum-ej!	rozum-el
tr-ieť	tr-iem	-ieš	-ie	-ieme	-iete	-ú	tr-i!	tr-el
vid-ieť	vid-ím	-íš	-í	-íme	-íte	-ia	viď!	vid-el
ž-ať	žn-em	-eš	-e	-eme	-ete	-ú	žn-i!	ža-l
žu-ť	žu-j-em	-eš	-e	-eme	-ete	-ú	žu-j!	žu-l

Korisni glagoli:

byť (biti)

Jednina	Množina
ja som	my sme
ty si	vy ste
on/ona/ono je	oni/ony sú

bývať (stanovati)

Jednina	Množina
ja bývam	my bývame
ty bývaš	vy bývate
on/ona/ono býva	oni/ony bývajú

volať sa (zvati se)

Jednina	Množina
ja sa volám	my sa voláme
ty sa voláš	vy sa voláte
on/ona/ono sa volá	oni/ony sa volajú

mať (imati)

Jednina	Množina
ja mám	my máme
ty máš	vy máte
on/ona/ono má	oni/ony majú

hovoriť (govoriti, pričati)

Jednina	Množina
ja hovorím	my hovoríme
ty hovoríš	vy hovoríte
on/ona/ono hovorí	oni/ony hovoria

mať sa (ići ( u smislu: kako ide?))

Jednina	Množina
ja sa mám	my sa máme
ty sa máš	vy sa máte
on/ona/ono sa má	oni/ony sa majú

Oslovljavanjesa ti i Vi

U slovačkom razlikujemo dva oblika oslovljavanja:

tykanie - ty-forma [ti oblik] koja se koristi među prijateljima, poznanicima, djecom, u obitelji, među studentima u školi itd. (neslužbena komunikacija)
vykanie - vy-forma [Vi oblik], oblik koji se koristi iz poštovanja u komunikaciji sa nepoznatim ljudima, odraslima, u oslovljavanju učitelja od strane učenika, u uredima, u trgovinama itd. (službena komunikacija)

Ti oblik oslovljavanja - „`ty`“

Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)

Vi oblik oslovljavanja - „`vy`“

Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
Prajete si ešte niečo? (vy)
Nie, ďakujem. (ja)

Modalni glagoli

Modalni glagoli izražavaju volju, neizbježnost ili mogućnost realizirati događaj. To su glagoli koje najviše koristimo.

chcieť (hoću)

Jednina	Množina
ja chcem	my chceme
ty chceš	vy chcete
on / ona / ono chce	oni / ony chcú

smieť (smjeti)

Jednina	Množina
ja smiem	my smieme
ty smieš	vy smiete
on / ona / ono smie	oni / ony smú

môcť (moći)

Jednina	Množina
ja môžem	my môžeme
ty môžeš	vy môžete
on / ona / ono môže	oni / ony môžu

musieť (morati)

Jednina	Množina
ja musím	my musíme
ty musíš	vy musíte
on / ona / ono musí	oni / ony musia

mať (imati, imati obvezu)

Jednina	Množina
ja mám	my máme
ty máš	vy máte
on / ona / ono má	oni / ony majú

vedieť (znati)

Jednina	Množina
ja viem	my vieme
ty vieš	vy viete
on / ona / ono vie	oni / ony vedia

Modalni glagol smieť [smjeti]

Smieme ísť von?	Smijem ići van?
Smiem vám ponúknuť kávu?	Smijem Vam ponuditi kavu?
Smiem sa hrať s ostatnými?	Smijem se igrati sa ostalima?

Glagol smieť [smjeti] često koristimo umjesto imperativa (nesmieť [ne smjeti] + infinitiv samostalnog glagola):

Nechoď tak ďaleko! Nesmieš chodiť tak ďaleko!	Ne idi tako daleko! - Ne smiješ ići tako daleko!
Nerob neporiadok! Nesmieš robiť neporiadok!	Ne pravi nered! - Ne smiješ praviti nered!
Nenič hračky! Nesmieš ničiť hračky!	Ne kidaj igračke! - Ne smiješ kidati igračke!

Modalni glagol mať [imati] ( u značenju "imati dužnost")

Modalni glagol mať [imati] ( u značenju "imati dužnost odraditi") sprežemo

Čo mám robiť?	Što da radim?
Dnes máš upratovať ty.	Danas bi trebao spremati.

Često koristimo u uvjetnom obliku (kondicional):

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.	Trebao bi jesti puno voća i povrća.
Mali by sme už ísť.	Trebali bi smo već ići.
Čo by som mal urobiť?	Što bih trebao raditi?
Mal by si dlhšie spať.	Trebao bi duže spavati.
Mali by ste sa učiť.	Trebali bi ste učiti.
Mal by si sa sústrediť.	Trebao bi se koncentrirati.

Prošlo vrijeme

Prošlo vrijeme tvorimo iz infinitiva. Odvojimo nastavak -ť i dodamo -l.

`písať`	`on` `písal`
`čítať`	`on` `čítal`
`brať`	`on` `bral`
`robiť`	`on` `robil`
`vidieť`	`on` `videl`^*
`rozumieť`	`on` `rozumel`^*
`niesť`	`on` `niesol` ^?

`ON`	`muž` `písal`	`ONI`	`muži` `písali`
`ONA`	`žena` `písala`	`ONY`	`ženy` `písali` `deti` `písali`
`ONO`	`dieťa` `písalo`	`ONY`	`ženy` `písali` `deti` `písali`

U prvom i drugom licu dodajemo tom obliku još oblik glagola byť [biti]:

`JA`	(`ja`) `som` `písal`/`písala`	`MY`	(`my`) `sme` `písali`
`TY`	(`ty`) `si` `písal`/`písala`	`VY`	(`vy`) `ste` `písali`
`ON`	(`muž`) `písal`	`ONI`	(`muži`) `písali`
`ONA`	(`žena`) `písala`	`ONY`	(`ženy`) `písali`
`ONO`	(`dieťa`) `písalo`	`ONY`	(`deti`) `písali`

Za glagol byť [biti]:

`JA`	(`ja`) `som` `bol`/`bola`	`MY`	(`my`) `sme` `boli`
`TY`	(`ty`) `si` `bol`/`bola`	`VY`	(`vy`) `ste` `boli`
`ON`	(`muž`) `bol`	`ONI`	(`muži`) `boli`
`ONA`	(`žena`) `bola`	`ONY`	(`ženy`) `boli`
`ONO`	(`dieťa`) `bolo`	`ONY`	(`deti`) `boli`

Negacija:

`JA`	(`ja`) `som` `nebol`/`nebola`	`MY`	(`my`) `sme` `neboli`
`TY`	(`ty`) `si` `nebol`/`nebola`	`VY`	(`vy`) `ste` `neboli`
`ON`	(`muž`) `nebol`	`ONI`	(`muži`) `neboli`
`ONA`	(`žena`) `nebola`	`ONY`	(`ženy`) `neboli`
`ONO`	(`dieťa`) `nebolo`	`ONY`	(`deti`) `neboli`

Buduće vrijeme

Za glagol byť [biti]:

`ja` `budem`	`my` `budeme`
`ty` `budeš`	`vy` `budete`
`on`/`ona`/`ono` `bude`	`oni`/`ony` `budú`

Negacija: ( nebyť )

`ja` `nebudem`	`my` `nebudeme`
`ty` `nebudeš`	`vy` `nebudete`
`on`/`ona`/`ono` `nebude`	`oni`/`ony` `nebudú`

Buduće vrijeme nesvršenih glagola

Buduće vrijeme ovi glagola tvorimo vrlo jednostavno:

buduće vrijeme glagola byť [biti] + infinitiv	nebyť [biti] + infinitiv
`budem` `písať`	`nebudem` `písať`
`budem` `robiť`	`nebudem` `robiť`
`budem` `sa` `kúpať`	`nebudem` `sa` `kúpať`
`budem` `jesť`	`nebudem` `jesť`

PAŽNJA! Glagol ísť (ja idem, ty ideš...) je nesvršeni glagol. Buduće vrijeme ovog glagola ísť je pak ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme itd.; njegova negacija: nejsť (ja nejdem, ty nejdeš...) - buduće vrijeme: ja nepôjdem, ty nepôjdeš itd.

Buduće vrijeme svršenih glagola

Svršeni glagoli već sami po sebi izražavaju buduće vrijeme. Stoga za njih ne postoji sadašnje vrijeme.

ja robím (nesvršeni)
ja urobím (svršeni) - buduće vrijeme (iako ne koristimo budem, budeš ... [ja ću, ti ćeš …])

Nesvršeni glagol (infinitiv)	Sadašnje vrijeme	Buduće vrijeme	Svršeni glagol (infinitiv)	Sadašnje vrijeme	Buduće vrijeme
`jesť`	`ja` `jem`	`ja` `budem` `jesť`	`dojesť`	-	`ja` `dojem`
`piť`	`ja` `pijem`	`ja` `budem` `piť`	`dopiť`	-	`ja` `dopijem`
`čítať`	`ja` `čítam`	`ja` `budem` `čítať`	`prečítať`	-	`ja` `prečítam`
`platiť`	`ja` `platím`	`ja` `budem` `platiť`	`zaplatiť`	-	`ja` `zaplatím`

Imperativ

Imperativ (zapovjedni oblik) tvorimo od trećeg lica množine.

Infinitiv	Sadašnje vrijeme	Ti oblik oslovljavanja (`ty`)	Vi oblik oslovljavanja (`vy`)	1. lice množine (`my`)
`čítať`	`oni`/`ony` `čítajú`	(`ty`) `čítaj`!	(`vy`) `čítajte`!	(`my`) `čítajme`!
`hovoriť`	`oni`/`ony` `hovoria`	(`ty`) `hovor`!	(`vy`) `hovorte`!	(`my`) `hovorme`!
`hrať`	`oni` `hrajú`	(`ty`) `hraj`!	(`vy`) `hrajte`!	(`my`) `hrajme`!
`uspávať`	`oni` `uspávajú`	`uspávaj`!	`uspávajte`!	`uspávajme`!
`stavať`	`oni` `stavajú`	`stavaj`!	`stavajte`!	`stavajme`!
skákať	`oni` `skáču`	`skáč`!	`skáčte`!	`skáčme`!
`skladať`	`oni` `skladajú`	`skladaj`!	`skladajte`!	`skladajme`!

Imperativ za glagol byť [biti]:

ty buď!	ti budi
my buďme!	mi ćemo biti
vy buďte!	vi budite

Npr.:

Infinitiv	Ti oblik oslovljavanja (`ty`)	Vi oblik oslovljavanja (`vy`)	1. lice množine (`my`)
`otvoriť` `ústa`	`otvor` `ústa`!	`otvorte` `ústa`!	`otvorme` `ústa`!
`zhlboka` `dýchať`	`zhlboka` `dýchaj`!	`zhlboka` `dýchajte`!	`zhlboka` `dýchajme`!
`piť` `čaj`	`pi` `čaj`!	`pite` `čaj`!	`pime` `čaj`!
`jesť` `vitamíny`	`jedz` `vitamíny`!	`jedzte` `vitamíny`!	`jedzme` `vitamíny`!
`užívať` `lieky`	`užívaj` `lieky`!	`užívajte` `lieky`!	`užívajme` `lieky`!
`prísť` `na` `kontrolu`	`príď` `na` `kontrolu`!	`príďte` `na` `kontrolu`!	`príďme` `na` `kontrolu`!

Kondicional

Njime izražavamo uvjet ispunjenjem kojega bi se radnja mogla dogoditi. Tvorimo ga vrlo jednostavno - glagolu u prošlom vremenu dodamo česticu by:

Sadašnje vrijeme	Prošlo vrijeme	Kondicional
`Píšem` `list`. (Pišem pismo.)	`Písal` `som` `list`. (Pisao sam pismo.)	`Písal` `by` `som` `list`. (Pisao bih pismo.)
`Mám` `čas`. (Imam vremena.)	`Mal` `som` `čas`. (Imao sam vremena.)	`Mal` `by` `som` `čas`. (Imao bih vremena.)

Najčešće ga koristimo u složenoj rečenici sa veznikom keby [kada bi]

Písal by som list, keby som mal čas.	Pisao bih pismo, kad bih imao vremena.
Keby som chcel, išiel by som do kina.	Kad bi htio, išao bih u kino.

Pozor:

Písal by som list, keby ~~by~~ som mal čas.
Keby ~~by~~ som chcel, išiel by som do kina.

Iza veznika keby [kada bi] stoji samo glagol u prošlom vremenu.

Aktivni particip

Chlapec píše vetu.
(práve teraz) píšuci chlapec
(upravo sada) pišući dječak

Aktivni particip tvorimo od 3. lica množine - oni/ony píšu [oni pišu] - dodavanjem nastavka -ci/ca/ce - píšuci [pišući]. >Ima oblik pridjeva, sklanjamo ga po modelu cudzí [tuđi].

Infinitiv	Sadašnje vrijeme	Aktivni particip
`čítať`	`oni` `čítajú`	`čítajúci` `žiak` (= `žiak`, `ktorý` `práve` `číta`) čitajući učenik (učenik koji čita)
`tancovať`	`oni` `tancujú`	`tancujúce` `deti` (= `deti`, `ktoré` `práve` `tancujú`) plešuće djete (djete koje pleše)
`robiť`	`oni` `robia`	`robiaci` `muž` (= `muž`, `ktorý` `práve` `robí`) radeći muškarac (muškarac koji radi)
`nevidieť`	`oni` `nevidia`	`nevidiaci` `človek` (= `človek`, `ktorý` `nevidí`, `je` `slepý`) muškarac koji ne vidi

ON	`ten` `spievajúci` `muž`	ONI	`tí` `spievajúci` `muži`
ONA	`tá` `spievajúca` `žena`	ONY	`tie` `spievajúce` `ženy` `tie` `spievajúce` `deti`
ONO	`to` `spievajúce` `dieťa`	ONY	`tie` `spievajúce` `ženy` `tie` `spievajúce` `deti`

Pasivni particip

Chlapec píše vetu.
(práve teraz) písaná veta
(upravo sada) pisana rečenica

Trpni oblik (particip) tvorimo tako da od infinitiva písať [pisati] odvojimo nastavak -ť i dodamo -ný (kod nekih glagola -ený, -tý) - písaný [pisani].

`písať` - `písaný`	`písaná` `veta`
`čítať` - `čítaný`	`čítaná` `kniha`
`volať` - `volaný`	`volané` `číslo`
`robiť` - `robený`	`robená` `práca`
`kúpiť` - `kúpený`	`kúpené` `mlieko`
`kresliť` - `kreslený`	`kreslený` `obrázok`
`ukryť` - `ukrytý`	`ukryté` `deti`
`umyť` - `umytý`	`umyté` `jablko`
`zaľúbiť` `sa` - `zaľúbený`	`zaľúbený` `Tomáš`

Svi trpni oblici (particip) sklanjaju se kao pridjevi prema modelu pekný [lijep].

ON	`ten` `zaľúbený` `muž`	ONI	`tí` `zaľúbení` `muži`
ONA	`tá` `čítaná` `kniha`	ONY	`tie` `čítané` `knihy` `tie` `volané` `čísla`
ONO	`to` `volané` `číslo`	ONY	`tie` `čítané` `knihy` `tie` `volané` `čísla`

Prijelazni i neprijelazni glagoli

Predmetni glagoli, koji izražavaju radnju dijelimo na:

Prijelazni - su glagoli koji imaju objekt u akuzativu bez prijedloga
- Žiak píše úlohu.
- Eva číta knihu.
- Nemám čas.
- Vidím moju sestru.
- Poznáš ju?
Neprijelazni - su glagoli koji nemaju objekt u akuzativu bez prijedloga, ali imaju objekt u akuzativu sa prijedlogom ili objekt u ostalim padežima.
- Rozprávame sa o prázdninách.
- Žiak sa pripravuje na vyučovanie.

Svršeni i nesvršeni glagoli

Većina slovačkih glagola može imati dva oblika: svršeni (radnja je već završila) i nesvršeni (radnja je u toku, nije završila). Npr.:

`umyť` `sa` (svršeni)	`umývať` `sa` (nesvršeni)
`učesať` `sa` (svršeni)	`česať` `sa` (nesvršeni)
`obliecť` `sa` (svršeni)	`obliekať` `sa` (nesvršeni)

Nesvršeni - ne znamo je li radnja, koju izražavaju ovakvi glagoli već završila ili još traje, eventualno da li će se ponoviti.

`Jano` `čítal` `knihu`.	Ne znamo da li je već pročitao cijelu knjigu ili će je još čitati.
`Jano` `jedol` `halušky`.	Ne znam da li je pojeo ili će još jesti.
`Jano` `písal` `list`.	Ne znamo da li je pismo gotovo ili će Jano još pisati.

Svršeni - radnja, koju izražavaju već je završila. Većinom ih tvorimo pomoću prefiksa.

`Jano` `prečítal` `knihu`.	Pročitao je cijelu knjigu, radnja je završena.
`Jano` `dojedol` `halušky`.	Pojeo je - više neće jesti, žličnjaci su svi pojedeni.
`Jano` `napísal` `list`.	Napisao je - više neće pisati, pismo je napisano, gotovo.

čítať - dočítať
jesť - dojesť
písať - dopísať, napísať
...

Primjeri:

nesvršeni	svršeni
`obliekať` `sa`	`obliecť` `sa`
`vyzliekať` `sa`	`vyzliecť` `sa`
`obúvať` `sa`	`obuť` `sa`
`vyzúvať` `sa`	`vyzuť` `sa`
`písať`	`napísať`
`pýtať` `sa`	`opýtať` `sa`
`jesť`	`dojesť`
`raňajkovať`	`doraňajkovať`
`učiť` `sa`	`naučiť` `sa`
`robiť`	`urobiť`
`hľadať`	`nájsť`
`brať`	`vziať`
`zarábať`	`zarobiť`
`platiť`	`zaplatiť`
`čítať`	`prečítať`
`kupovať`	`kúpiť`
`predávať`	`predať`
`dávať`	`dať`
`študovať`	`vyštudovať`
`klásť`	`položiť`
`vstávať`	`vstať`
`upratovať`	`upratať`
`uspávať`	`uspať`

Bilješka: Ne morate nužno učiti oblike svih ovih glagola. izaberite one, koji su vam potrebni i sa kojima se najčešće susrećete. Svršeni/nesvršeni oblik ostalih glagola lako ćete naći u rječniku.

Razlika između `ísť` (ići) i `chodiť` (hodati)

ísť - jedanput
chodiť - više puta, ponovo, redovito, često

`Kde` `je` `Jano`? `Išiel` `do` `školy`.	sada, jednom
`Na` `akú` `školu` `chodí` `Jano`? `Chodí` `na` `strednú` `školu`.	kakvu školu pohađa, u kojoj školi se obrazuje

Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
Ako často chodíš do zahraničia?
Chodíš stále na tú istú školu?
Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
Chodíte radi na koncerty?

Buduće vrijeme ova dva glagola tvorimo različito.

Ja idem zajtra do školy.	Ja idem sutra u školu.
Ja pôjdem zajtra do školy.	Ja ću sutra ići u školu.

Ja chodím na strednú školu.	Ja idem u srednju školu.
Ja budem chodiť na strednú školu.	Ja ću ići u srednju školu.

Zanimljivost:

Chceš ísť so mnou?	Želiš ići sa mnom?
Chceš so mnou chodiť?	Želiš li sa mnom hodati? (biti u vezi)

Pažnja dakle na razliku između ovih glagola.