Slovesá
Slovesá vyjadrujú dej, činnosť alebo stav osôb, zvierat a vecí.
Delíme ich na:
Podľa významu:
-
plnovýznamové
-
činnostné (vyjadrujú činnosť)
- zvratné
česať sa, umyť sa, učiť sa - nezvratné
čítať, písať, hovoriť, cestovať
- zvratné
-
stavové (vyjadrujú stav)
- zvratné
tešiť sa, báť sa, cítiť sa - nezvratné
rásť, ochorieť, kvitnúť
- zvratné
-
činnostné (vyjadrujú činnosť)
-
neplnovýznamové (pomocné)
chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (=mať povinnosť), byť (=existovať), začať, prestať, stať sa...
Činnostné slovesá ďalej delíme na:
-
predmetové
- prechodné (tranzitívne):
čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom) - neprechodné (netranzitívne):
rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
- prechodné (tranzitívne):
-
bezpredmetové
plakať, sedieť, cestovať
Podľa vidu na:
-
dokonavé (dokonavý vid)
napísať, prečítať, dojesť, dopiť -
nedokonavé (nedokonavý vid)
písať, čítať, jesť, piť
Podľa zvratnosti na:
-
zvratné
tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa -
nezvratné
kresliť, rásť, myslieť, chodiť
Časovanie slovies
Slovesá majú v každej osobe v singulári aj v pluráli inú koncovku. Existujú viaceré vzory - skupiny slovies s rovnakými koncovkami majú jedno vzorové sloveso, podľa ktorého časujeme ostatné slovesá zo skupiny.
V slovenčine rozlišujeme tri časy: prítomný (píše), minulý (písal) a budúci (bude písať).
Prítomný čas | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Singulár | Plurál | |||||||
Infinitív | 1. osoba | 2. osoba | 3. osoba | 1. osoba | 2. osoba | 3. osoba | 2. osoba singuláru, imperatív | 3. osoba singuláru, minulý čas |
br-ať | ber-iem | -ieš | -ie | -ieme | -iete | -ú | ber! | br-al |
chudn-úť | chudn-em | -eš | -e | -eme | -ete | -ú | chudn-i! | chud-ol |
chyt-ať | chyt-ám | -áš | -á | -áme | -áte | -ajú | chyt-aj! | chyt-al |
čes-ať | češ-em | -eš | -e | -eme | -ete | -ú | češ! | čes-al |
hyn-úť | hyn-iem | -ieš | -ie | -ieme | -iete | -ú | hyň! | hyn-ul |
krič-ať | krič-ím | -íš | -í | -íme | -íte | -ia | krič! | krič-al |
nies-ť | nes-iem | -ieš | -ie | -ieme | -iete | -ú | nes! | nies-ol |
prac-ovať | prac-ujem | -uješ | -uje | -ujeme | -ujete | -ujú | prac-uj! | prac-oval |
rob-iť | rob-ím | -íš | -í | -íme | -íte | -ia | rob! | rob-il |
rozum-ieť | rozum-iem | -ieš | -ie | -ieme | -iete | -ejú | rozum-ej! | rozum-el |
tr-ieť | tr-iem | -ieš | -ie | -ieme | -iete | -ú | tr-i! | tr-el |
vid-ieť | vid-ím | -íš | -í | -íme | -íte | -ia | viď! | vid-el |
ž-ať | žn-em | -eš | -e | -eme | -ete | -ú | žn-i! | ža-l |
žu-ť | žu-j-em | -eš | -e | -eme | -ete | -ú | žu-j! | žu-l |
Užitočné slovesá:
byť (byť)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja som | my sme |
ty si | vy ste |
on/ona/ono je | oni/ony sú |
bývať (bývať)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja bývam | my bývame |
ty bývaš | vy bývate |
on/ona/ono býva | oni/ony bývajú |
volať sa (volať sa)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja sa volám | my sa voláme |
ty sa voláš | vy sa voláte |
on/ona/ono sa volá | oni/ony sa volajú |
mať (mať)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja mám | my máme |
ty máš | vy máte |
on/ona/ono má | oni/ony majú |
hovoriť (hovoriť)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja hovorím | my hovoríme |
ty hovoríš | vy hovoríte |
on/ona/ono hovorí | oni/ony hovoria |
mať sa (mať sa)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja sa mám | my sa máme |
ty sa máš | vy sa máte |
on/ona/ono sa má | oni/ony sa majú |
Tykanie a vykanie
V slovenčine rozlišujeme dve formy oslovenia:
- tykanie - ty-forma používaná medzi priateľmi, známymi, deťmi, v rodine, medzi študentmi v škole atď. (neformálna komunikácia)
- vykanie - vy-forma, zdvorilostná forma používaná v komunikácii s neznámymi ľuďmi, dospelými, používaná žiakmi pri oslovení učiteľov, na úradoch, v obchodoch atď. (formálna komunikácia)
Tykanie - „ty“
- Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
- Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)
Vykanie - „vy“
- Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
- Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
- Prajete si ešte niečo? (vy)
- Nie, ďakujem. (ja)
Modálne slovesá
Modálne slovesá vyjadrujú vôľu, nevyhnutnosť alebo možnosť uskutočniť (konať) dej. Patria k najčastejšie používaným slovesám.
chcieť (chcieť)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja chcem | my chceme |
ty chceš | vy chcete |
on / ona / ono chce | oni / ony chcú |
smieť (smieť)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja smiem | my smieme |
ty smieš | vy smiete |
on / ona / ono smie | oni / ony smú |
môcť (môcť)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja môžem | my môžeme |
ty môžeš | vy môžete |
on / ona / ono môže | oni / ony môžu |
musieť (musieť)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja musím | my musíme |
ty musíš | vy musíte |
on / ona / ono musí | oni / ony musia |
mať (mať, mať povinnosť)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja mám | my máme |
ty máš | vy máte |
on / ona / ono má | oni / ony majú |
vedieť (vedieť)
Singulár | Plurál |
---|---|
ja viem | my vieme |
ty vieš | vy viete |
on / ona / ono vie | oni / ony vedia |
Modálne sloveso smieť
Smieme ísť von? | Smiem ísť von? |
Smiem vám ponúknuť kávu? | Smiem vám ponúknuť kávu? |
Smiem sa hrať s ostatnými? | Smiem sa hrať s ostatnými? |
Sloveso smieť sa často používa namiesto imperatívu ((ne)smieť + infinitív plnovýznamového slovesa):
Nechoď tak ďaleko! Nesmieš chodiť tak ďaleko! | Nechoď tak ďaleko! - Nesmieš chodiť tak ďaleko! |
Nerob neporiadok! Nesmieš robiť neporiadok! | Nerob neporiadok! - Nesmieš robiť neporiadok! |
Nenič hračky! Nesmieš ničiť hračky! | Nenič hračky! - Nesmieš ničiť hračky! |
Modálne sloveso mať (vo význame „ mať povinnosť“)
Modálne sloveso mať (= mať povinnosť) časujeme rovnako ako plnovýznamové sloveso mať .
Čo mám robiť? | Čo mám robiť? |
Dnes máš upratovať ty. | Dnes máš upratovať ty. |
Často sa používa v podmieňovacom spôsobe:
Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny. | Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny. |
Mali by sme už ísť. | Mali by sme už ísť. |
Čo by som mal urobiť? | Čo by som mal urobiť? |
Mal by si dlhšie spať. | Mal by si dlhšie spať. |
Mali by ste sa učiť. | Mali by ste sa učiť. |
Mal by si sa sústrediť. | Mal by si sa sústrediť. |
Minulý čas
Minulý čas slovies tvoríme z infinitívu. Odtrhneme koncovku -ť a pridáme -l.
písať | on písal |
čítať | on čítal |
brať | on bral |
robiť | on robil |
vidieť | on videl* |
rozumieť | on rozumel* |
niesť | on niesol ? |
ON | muž písal | ONI | muži písali |
---|---|---|---|
ONA | žena písala | ONY | ženy písali deti písali |
ONO | dieťa písalo |
V prvej a druhej osobe pridávame k tomuto tvaru ešte tvar slovesa byť :
JA | (ja) som písal/písala | MY | (my) sme písali |
---|---|---|---|
TY | (ty) si písal/písala | VY | (vy) ste písali |
ON | (muž) písal | ONI | (muži) písali |
ONA | (žena) písala | ONY | (ženy) písali |
ONO | (dieťa) písalo | (deti) písali |
Pre sloveso byť :
JA | (ja) som bol/bola | MY | (my) sme boli |
---|---|---|---|
TY | (ty) si bol/bola | VY | (vy) ste boli |
ON | (muž) bol | ONI | (muži) boli |
ONA | (žena) bola | ONY | (ženy) boli |
ONO | (dieťa) bolo | (deti) boli |
Negácia:
JA | (ja) som nebol/nebola | MY | (my) sme neboli |
---|---|---|---|
TY | (ty) si nebol/nebola | VY | (vy) ste neboli |
ON | (muž) nebol | ONI | (muži) neboli |
ONA | (žena) nebola | ONY | (ženy) neboli |
ONO | (dieťa) nebolo | (deti) neboli |
Budúci čas
Pre sloveso byť :
ja budem | my budeme |
ty budeš | vy budete |
on/ona/ono bude | oni/ony budú |
Negácia: ( nebyť )
ja nebudem | my nebudeme |
ty nebudeš | vy nebudete |
on/ona/ono nebude | oni/ony nebudú |
Budúci čas nedokonavých slovies
Budúci čas týchto slovies sa tvorí veľmi jednoducho:
budúci čas slovesa byť + infinitív | nebyť + infinitív |
---|---|
budem písať | nebudem písať |
budem robiť | nebudem robiť |
budem sa kúpať | nebudem sa kúpať |
budem jesť | nebudem jesť |
POZOR! Sloveso ísť (ja idem, ty ideš...) je nedokonavé. Budúci čas slovesa ísť je však ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme atď.; jeho negácia: nejsť (ja nejdem, ty nejdeš...) - budúci čas: ja nepôjdem, ty nepôjdeš atď.
Budúci čas dokonavých slovies
Dokonavé slovesá už samy o sebe vyjadrujú budúci čas. Preto pre ne neexistuje tvar prítomného času.
- ja robím (nedokonavé)
- ja urobím (dokonavé) - budúci čas (hoci nepoužívame budem, budeš...)
Nedokonavé sloveso (infinitív) | Prítomný čas | Budúci čas | Dokonavé sloveso (infinitív) | Prítomný čas | Budúci čas |
---|---|---|---|---|---|
jesť | ja jem | ja budem jesť | dojesť | - | ja dojem |
piť | ja pijem | ja budem piť | dopiť | - | ja dopijem |
čítať | ja čítam | ja budem čítať | prečítať | - | ja prečítam |
platiť | ja platím | ja budem platiť | zaplatiť | - | ja zaplatím |
Imperatív
Imperatív (rozkazovací spôsob) sa tvorí z tretej osoby plurálu.
Infinitív | Prítomný čas | Tykanie (ty) | Vykanie (vy) | 1. osoba pl. (my) |
---|---|---|---|---|
čítať | oni/ony čítajú | (ty) čítaj! | (vy) čítajte! | (my) čítajme! |
hovoriť | oni/ony hovoria | (ty) hovor! | (vy) hovorte! | (my) hovorme! |
hrať | oni hrajú | (ty) hraj! | (vy) hrajte! | (my) hrajme! |
uspávať | oni uspávajú | uspávaj! | uspávajte! | uspávajme! |
stavať | oni stavajú | stavaj! | stavajte! | stavajme! |
skákať | oni skáču | skáč! | skáčte! | skáčme! |
skladať | oni skladajú | skladaj! | skladajte! | skladajme! |
Imperatív pre sloveso byť :
ty buď! | ty buď |
my buďme! | my buďme |
vy buďte! | vy buďte |
Napr.:
Infinitív | Tykanie (ty) | Vykanie (vy) | 1. osoba pl. (my) |
---|---|---|---|
otvoriť ústa | otvor ústa! | otvorte ústa! | otvorme ústa! |
zhlboka dýchať | zhlboka dýchaj! | zhlboka dýchajte! | zhlboka dýchajme! |
piť čaj | pi čaj! | pite čaj! | pime čaj! |
jesť vitamíny | jedz vitamíny! | jedzte vitamíny! | jedzme vitamíny! |
užívať lieky | užívaj lieky! | užívajte lieky! | užívajme lieky! |
prísť na kontrolu | príď na kontrolu! | príďte na kontrolu! | príďme na kontrolu! |
Podmieňovací spôsob
Vyjadrujeme ním podmienku, pri splnení ktorej sa dej koná alebo by sa mohol konať. Tvoríme ho veľmi jednoducho - k tvaru minulého času slovesa pridáme časticu by:
Prítomný čas | Minulý čas | Podmieňovací spôsob |
---|---|---|
Píšem list. (Píšem list.)
|
Písal som list. (Písal som list.)
|
Písal by som list. (Písal by som list.)
|
Mám čas. (Mám čas.)
|
Mal som čas. (Mal som čas.)
|
Mal by som čas. (Mal by som čas.)
|
Najčastejšie sa používa v súvetí s podraďovacou spojkou keby:
Písal by som list, keby som mal čas. | Písal by som list, keby som mal čas. |
Keby som chcel, išiel by som do kina. | Keby som chcel, išiel by som do kina. |
Pozor:
- Písal by som list, keby
bysom mal čas. - Keby
bysom chcel, išiel by som do kina.
Za spojkou keby nasleduje už iba tvar minulého času.
Činné príčastie
- Chlapec píše vetu.
-
(práve teraz) píšuci chlapec (práve teraz) píšuci chlapec
Činné príčastie sa tvorí od 3. osoby plurálu - oni/ony píšu - pridaním prípony -ci/ca/ce - píšuci. Má tvar adjektíva, skloňujeme ho podľa vzoru cudzí.
Infinitív | Prítomný čas | Činné príčastie |
---|---|---|
čítať | oni čítajú |
čítajúci žiak (= žiak, ktorý práve číta) čítajúci žiak
|
tancovať | oni tancujú |
tancujúce deti (= deti, ktoré práve tancujú) tancujúce deti
|
robiť | oni robia |
robiaci muž (= muž, ktorý práve robí) robiaci muž
|
nevidieť | oni nevidia |
nevidiaci človek (= človek, ktorý nevidí, je slepý) nevidiaci človek
|
ON | ten spievajúci muž | ONI | tí spievajúci muži |
---|---|---|---|
ONA | tá spievajúca žena | ONY | tie spievajúce ženy tie spievajúce deti |
ONO | to spievajúce dieťa |
Trpné príčastie
- Chlapec píše vetu.
-
(práve teraz) písaná veta (práve teraz) písaná veta
Trpné príčastie tvoríme tak, že od infinitívu písať odtrhneme koncovku -ť a pridáme -ný (pri niektorých slovesách -ený, -tý) - písaný.
písať - písaný | písaná veta |
čítať - čítaný | čítaná kniha |
volať - volaný | volané číslo |
robiť - robený | robená práca |
kúpiť - kúpený | kúpené mlieko |
kresliť - kreslený | kreslený obrázok |
ukryť - ukrytý | ukryté deti |
umyť - umytý | umyté jablko |
zaľúbiť sa - zaľúbený | zaľúbený Tomáš |
Všetky trpné príčastia sa skloňujú ako adjektíva podľa vzoru pekný.
ON | ten zaľúbený muž | ONI | tí zaľúbení muži |
---|---|---|---|
ONA | tá čítaná kniha | ONY | tie čítané knihy tie volané čísla |
ONO | to volané číslo |
Tranzitívne a netranzitívne slovesá
Predmetové slovesá, ktoré vyjadrujú činnosť, delíme na:
- Prechodné (tranzitívne) - sú slovesá, ktoré majú priamy predmet (predmet v bezpredložkovom akuzatíve).
- Žiak píše úlohu.
- Eva číta knihu.
- Nemám čas.
- Vidím moju sestru.
- Poznáš ju?
- Neprechodné (netranzitívne) - sú slovesá, ktoré nemajú priamy predmet (predmet v bezpredložkovom akuzatíve), ale majú predmet v akuzatíve s predložkou alebo predmet v ostatných pádoch.
- Rozprávame sa o prázdninách.
- Žiak sa pripravuje na vyučovanie.
Dokonavé a nedokonavé slovesá
Väčšina slovenských slovies môže mať dve podoby: dokonavú (dej je už ukončený) a nedokonavú (dej stále prebieha, nie je ukončený). Napr.:
umyť sa (dokonavé) | umývať sa (nedokonavé) |
učesať sa (dokonavé) | česať sa (nedokonavé) |
obliecť sa (dokonavé) | obliekať sa (nedokonavé) |
Nedokonavé - nevieme, či dej, ktorý takéto slovesá vyjadrujú, už skončil alebo stále trvá, príp. či sa zopakuje.
Jano čítal knihu. | Nevieme, či už prečítal celú knihu, alebo či ju bude ešte čítať. |
Jano jedol halušky. | Nevieme, či už dojedol, alebo bude ešte jesť. |
Jano písal list. | Nevieme, či je list už hotový, alebo či Jano bude ešte písať. |
Dokonavé - dej, ktorý vyjadrujú, je už ukončený. Väčšinou ich tvoríme pomocou predpôn.
Jano prečítal knihu. | Prečítal knihu celú, dej je už ukončený. |
Jano dojedol halušky. | Dojedol - už nebude jesť, halušky sú už všetky zjedené. |
Jano napísal list. | Napísal - už nebude písať, list je napísaný, hotový. |
- čítať - dočítať
- jesť - dojesť
- písať - dopísať, napísať
- ...
Príklady:
nedokonavé | dokonavé |
---|---|
obliekať sa | obliecť sa |
vyzliekať sa | vyzliecť sa |
obúvať sa | obuť sa |
vyzúvať sa | vyzuť sa |
písať | napísať |
pýtať sa | opýtať sa |
jesť | dojesť |
raňajkovať | doraňajkovať |
učiť sa | naučiť sa |
robiť | urobiť |
hľadať | nájsť |
brať | vziať |
zarábať | zarobiť |
platiť | zaplatiť |
čítať | prečítať |
kupovať | kúpiť |
predávať | predať |
dávať | dať |
študovať | vyštudovať |
klásť | položiť |
vstávať | vstať |
upratovať | upratať |
uspávať | uspať |
Pozn: Nemusíte sa nutne učiť tvary všetkých týchto slovies. Vyberte si tie, ktoré potrebujete a s ktorými sa stretávate najčastejšie. K ostatným slovesám ľahko nájdete dokonavý/nedokonavý tvar v slovníku.
Rozdiel medzi ísť a chodiť
- ísť - jedenkrát
- chodiť - viackrát, opakovane, pravidelne, často
Kde je Jano? Išiel do školy. | teraz, jedenkrát |
Na akú školu chodí Jano? Chodí na strednú školu. | akú školu navštevuje, na akej škole sa vzdeláva |
- Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
- Ako často chodíš do zahraničia?
- Chodíš stále na tú istú školu?
- Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
- Chodíte radi na koncerty?
Budúci čas týchto dvoch slovies tvoríme odlišne.
Ja idem zajtra do školy. | Ja idem zajtra do školy. |
Ja pôjdem zajtra do školy. | Ja pôjdem zajtra do školy. |
Ja chodím na strednú školu. | Ja chodím na strednú školu. |
Ja budem chodiť na strednú školu. | Ja budem chodiť na strednú školu. |
Zaujímavosť:
Chceš ísť so mnou? | Chceš ísť so mnou? |
Chceš so mnou chodiť? | Chceš so mnou chodiť? |
Pozor teda na rozdiel medzi týmito slovesami.