Slovesá

Slovesá vyjadrujú dej, činnosť alebo stav osôb, zvierat a vecí.

Delíme ich na:

Podľa významu:

1. plnovýznamové
   • činnostné (vyjadrujú činnosť)
     • zvratné
       česať sa, umyť sa, učiť sa
     • nezvratné
       čítať, písať, hovoriť, cestovať
   • stavové (vyjadrujú stav)
     • zvratné
       tešiť sa, báť sa, cítiť sa
     • nezvratné
       rásť, ochorieť, kvitnúť
2. neplnovýznamové (pomocné)
   chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (=mať povinnosť), byť (=existovať), začať, prestať, stať sa...

Činnostné slovesá ďalej delíme na:

1. predmetové
   • prechodné (tranzitívne):
     čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom)
   • neprechodné (netranzitívne):
     rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
2. bezpredmetové
   plakať, sedieť, cestovať

Podľa vidu na:

1. dokonavé (dokonavý vid)
   napísať, prečítať, dojesť, dopiť
2. nedokonavé (nedokonavý vid)
   písať, čítať, jesť, piť

Podľa zvratnosti na:

1. zvratné
   tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa
2. nezvratné
   kresliť, rásť, myslieť, chodiť

Časovanie slovies

Slovesá majú v každej osobe v singulári aj v pluráli inú koncovku. Existujú viaceré vzory - skupiny slovies s rovnakými koncovkami majú jedno vzorové sloveso, podľa ktorého časujeme ostatné slovesá zo skupiny.

V slovenčine rozlišujeme tri časy: prítomný (píše), minulý (písal) a budúci (bude písať).

Užitočné slovesá:

byť (byť)

Singulár	Plurál
ja som	my sme
ty si	vy ste
on/ona/ono je	oni/ony sú

bývať (bývať)

Singulár	Plurál
ja bývam	my bývame
ty bývaš	vy bývate
on/ona/ono býva	oni/ony bývajú

volať sa (volať sa)

Singulár	Plurál
ja sa volám	my sa voláme
ty sa voláš	vy sa voláte
on/ona/ono sa volá	oni/ony sa volajú

mať (mať)

Singulár	Plurál
ja mám	my máme
ty máš	vy máte
on/ona/ono má	oni/ony majú

hovoriť (hovoriť)

Singulár	Plurál
ja hovorím	my hovoríme
ty hovoríš	vy hovoríte
on/ona/ono hovorí	oni/ony hovoria

mať sa (mať sa)

Singulár	Plurál
ja sa mám	my sa máme
ty sa máš	vy sa máte
on/ona/ono sa má	oni/ony sa majú

Tykanie a vykanie

V slovenčine rozlišujeme dve formy oslovenia:

• tykanie - ty-forma používaná medzi priateľmi, známymi, deťmi, v rodine, medzi študentmi v škole atď. (neformálna komunikácia)
• vykanie - vy-forma, zdvorilostná forma používaná v komunikácii s neznámymi ľuďmi, dospelými, používaná žiakmi pri oslovení učiteľov, na úradoch, v obchodoch atď. (formálna komunikácia)

Tykanie - „ty“

• Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
• Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)

Vykanie - „vy“

• Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
• Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
• Prajete si ešte niečo? (vy)
• Nie, ďakujem. (ja)

Modálne slovesá

Modálne slovesá vyjadrujú vôľu, nevyhnutnosť alebo možnosť uskutočniť (konať) dej. Patria k najčastejšie používaným slovesám.

chcieť (chcieť)

Singulár	Plurál
ja chcem	my chceme
ty chceš	vy chcete
on / ona / ono chce	oni / ony chcú

smieť (smieť)

Singulár	Plurál
ja smiem	my smieme
ty smieš	vy smiete
on / ona / ono smie	oni / ony smú

môcť (môcť)

Singulár	Plurál
ja môžem	my môžeme
ty môžeš	vy môžete
on / ona / ono môže	oni / ony môžu

musieť (musieť)

Singulár	Plurál
ja musím	my musíme
ty musíš	vy musíte
on / ona / ono musí	oni / ony musia

mať (mať, mať povinnosť)

Singulár	Plurál
ja mám	my máme
ty máš	vy máte
on / ona / ono má	oni / ony majú

vedieť (vedieť)

Singulár	Plurál
ja viem	my vieme
ty vieš	vy viete
on / ona / ono vie	oni / ony vedia

Modálne sloveso smieť

Sloveso smieť sa často používa namiesto imperatívu ((ne)smieť + infinitív plnovýznamového slovesa):

Modálne sloveso mať (vo význame „ mať povinnosť“)

Modálne sloveso mať (= mať povinnosť) časujeme rovnako ako plnovýznamové sloveso mať .

Často sa používa v podmieňovacom spôsobe:

Minulý čas

Minulý čas slovies tvoríme z infinitívu. Odtrhneme koncovku -ť a pridáme -l.

písať	on písal
čítať	on čítal
brať	on bral
robiť	on robil
vidieť	on videl*
rozumieť	on rozumel*
niesť	on niesol ?

ON	muž písal	ONI	muži písali
ONA	žena písala	ONY	ženy písali deti písali
ONO	dieťa písalo

V prvej a druhej osobe pridávame k tomuto tvaru ešte tvar slovesa byť :

JA	(ja) som písal/písala	MY	(my) sme písali
TY	(ty) si písal/písala	VY	(vy) ste písali
ON	(muž) písal	ONI	(muži) písali
ONA	(žena) písala	ONY	(ženy) písali
ONO	(dieťa) písalo		(deti) písali

Pre sloveso byť :

JA	(ja) som bol/bola	MY	(my) sme boli
TY	(ty) si bol/bola	VY	(vy) ste boli
ON	(muž) bol	ONI	(muži) boli
ONA	(žena) bola	ONY	(ženy) boli
ONO	(dieťa) bolo		(deti) boli

Negácia:

JA	(ja) som nebol/nebola	MY	(my) sme neboli
TY	(ty) si nebol/nebola	VY	(vy) ste neboli
ON	(muž) nebol	ONI	(muži) neboli
ONA	(žena) nebola	ONY	(ženy) neboli
ONO	(dieťa) nebolo		(deti) neboli

Budúci čas

Pre sloveso byť :

ja budem	my budeme
ty budeš	vy budete
on/ona/ono bude	oni/ony budú

Negácia: ( nebyť )

ja nebudem	my nebudeme
ty nebudeš	vy nebudete
on/ona/ono nebude	oni/ony nebudú

Budúci čas nedokonavých slovies

Budúci čas týchto slovies sa tvorí veľmi jednoducho:

budúci čas slovesa byť + infinitív	nebyť + infinitív
budem písať	nebudem písať
budem robiť	nebudem robiť
budem sa kúpať	nebudem sa kúpať
budem jesť	nebudem jesť

POZOR! Sloveso ísť (ja idem, ty ideš...) je nedokonavé. Budúci čas slovesa ísť je však ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme atď.; jeho negácia: nejsť (ja nejdem, ty nejdeš...) - budúci čas: ja nepôjdem, ty nepôjdeš atď.

Budúci čas dokonavých slovies

Dokonavé slovesá už samy o sebe vyjadrujú budúci čas. Preto pre ne neexistuje tvar prítomného času.

• ja robím (nedokonavé)
• ja urobím (dokonavé) - budúci čas (hoci nepoužívame budem, budeš...)

Imperatív

Imperatív (rozkazovací spôsob) sa tvorí z tretej osoby plurálu.

Imperatív pre sloveso byť :

Napr.:

Podmieňovací spôsob

Vyjadrujeme ním podmienku, pri splnení ktorej sa dej koná alebo by sa mohol konať. Tvoríme ho veľmi jednoducho - k tvaru minulého času slovesa pridáme časticu by:

Prítomný čas	Minulý čas	Podmieňovací spôsob
Píšem list. (Píšem list.)	Písal som list. (Písal som list.)	Písal by som list. (Písal by som list.)
Mám čas. (Mám čas.)	Mal som čas. (Mal som čas.)	Mal by som čas. (Mal by som čas.)

Najčastejšie sa používa v súvetí s podraďovacou spojkou keby:

Pozor:

• Písal by som list, keby by som mal čas.
• Keby by som chcel, išiel by som do kina.

Za spojkou keby nasleduje už iba tvar minulého času.

Činné príčastie

• Chlapec píše vetu.
• (práve teraz) píšuci chlapec
  (práve teraz) píšuci chlapec

Činné príčastie sa tvorí od 3. osoby plurálu - oni/ony píšu - pridaním prípony -ci/ca/ce - píšuci. Má tvar adjektíva, skloňujeme ho podľa vzoru cudzí.

Infinitív	Prítomný čas	Činné príčastie
čítať	oni čítajú	čítajúci žiak (= žiak, ktorý práve číta) čítajúci žiak
tancovať	oni tancujú	tancujúce deti (= deti, ktoré práve tancujú) tancujúce deti
robiť	oni robia	robiaci muž (= muž, ktorý práve robí) robiaci muž
nevidieť	oni nevidia	nevidiaci človek (= človek, ktorý nevidí, je slepý) nevidiaci človek

ON	ten spievajúci muž	ONI	tí spievajúci muži
ONA	tá spievajúca žena	ONY	tie spievajúce ženy tie spievajúce deti
ONO	to spievajúce dieťa

Trpné príčastie

Všetky trpné príčastia sa skloňujú ako adjektíva podľa vzoru pekný.

ON	ten zaľúbený muž	ONI	tí zaľúbení muži
ONA	tá čítaná kniha	ONY	tie čítané knihy tie volané čísla
ONO	to volané číslo

Tranzitívne a netranzitívne slovesá

Predmetové slovesá, ktoré vyjadrujú činnosť, delíme na:

1. Prechodné (tranzitívne) - sú slovesá, ktoré majú priamy predmet (predmet v bezpredložkovom akuzatíve).
   • Žiak píše úlohu.
   • Eva číta knihu.
   • Nemám čas.
   • Vidím moju sestru.
   • Poznáš ju?
2. Neprechodné (netranzitívne) - sú slovesá, ktoré nemajú priamy predmet (predmet v bezpredložkovom akuzatíve), ale majú predmet v akuzatíve s predložkou alebo predmet v ostatných pádoch.
   • Rozprávame sa o prázdninách.
   • Žiak sa pripravuje na vyučovanie.

Dokonavé a nedokonavé slovesá

Väčšina slovenských slovies môže mať dve podoby: dokonavú (dej je už ukončený) a nedokonavú (dej stále prebieha, nie je ukončený). Napr.:

umyť sa (dokonavé)	umývať sa (nedokonavé)
učesať sa (dokonavé)	česať sa (nedokonavé)
obliecť sa (dokonavé)	obliekať sa (nedokonavé)

Nedokonavé - nevieme, či dej, ktorý takéto slovesá vyjadrujú, už skončil alebo stále trvá, príp. či sa zopakuje.

Jano čítal knihu.	Nevieme, či už prečítal celú knihu, alebo či ju bude ešte čítať.
Jano jedol halušky.	Nevieme, či už dojedol, alebo bude ešte jesť.
Jano písal list.	Nevieme, či je list už hotový, alebo či Jano bude ešte písať.

Dokonavé - dej, ktorý vyjadrujú, je už ukončený. Väčšinou ich tvoríme pomocou predpôn.

Jano prečítal knihu.	Prečítal knihu celú, dej je už ukončený.
Jano dojedol halušky.	Dojedol - už nebude jesť, halušky sú už všetky zjedené.
Jano napísal list.	Napísal - už nebude písať, list je napísaný, hotový.

• čítať - dočítať
• jesť - dojesť
• písať - dopísať, napísať
• ...

Príklady:

nedokonavé	dokonavé
obliekať sa	obliecť sa
vyzliekať sa	vyzliecť sa
obúvať sa	obuť sa
vyzúvať sa	vyzuť sa
písať	napísať
pýtať sa	opýtať sa
jesť	dojesť
raňajkovať	doraňajkovať
učiť sa	naučiť sa
robiť	urobiť
hľadať	nájsť
brať	vziať
zarábať	zarobiť
platiť	zaplatiť
čítať	prečítať
kupovať	kúpiť
predávať	predať
dávať	dať
študovať	vyštudovať
klásť	položiť
vstávať	vstať
upratovať	upratať
uspávať	uspať

Pozn: Nemusíte sa nutne učiť tvary všetkých týchto slovies. Vyberte si tie, ktoré potrebujete a s ktorými sa stretávate najčastejšie. K ostatným slovesám ľahko nájdete dokonavý/nedokonavý tvar v slovníku.

Rozdiel medzi ísť a chodiť

• ísť - jedenkrát
• chodiť - viackrát, opakovane, pravidelne, často

Kde je Jano? Išiel do školy.	teraz, jedenkrát
Na akú školu chodí Jano? Chodí na strednú školu.	akú školu navštevuje, na akej škole sa vzdeláva

• Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
• Ako často chodíš do zahraničia?
• Chodíš stále na tú istú školu?
• Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
• Chodíte radi na koncerty?

Budúci čas týchto dvoch slovies tvoríme odlišne.

Zaujímavosť:

Pozor teda na rozdiel medzi týmito slovesami.