Pronomina
Pronomina vertreten Substantive, Adjektive, Numeralien oder Adverbien. Sie benennen Gegenstände nicht direkt, sondern verweisen nur auf sie.
Žiak píše úlohu. - On píše úlohu. Rád čítam zaujímavé knihy. - Rád čítam také knihy.
Pronomina werden eingeteilt in:
- Personalpronomina:
- a) grundlegende:
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony - b) possessive:
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
- a) grundlegende:
- Reflexivpronomina:
- a) grundlegende:
seba/sa (im Dativsebe/si ) - b) possessive:
svoj
- a) grundlegende:
- Demonstrativpronomina:
ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo, tieto, onen, oné... - Interrogativpronomina:
kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? ako? koľký? - Relativpronomina (in Satzgefügen):
kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy, prečo, ako, koľký... - Indefinitpronomina:
niečo, dakto, bárskoľko, všeličo, ktosi, kdekoľvek... - Determinativpronomina:
ten istý, taký istý, iný, každý, všetci, nikto, nijaký, sám, samý...
Deklination der Pronomina
Deklination der Personalpronomina
Bei den Pronomina
Vidím ťa. Ťa vidím. Vidím teba. Teba vidím.
a) grundlegende
Singular | Plural | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
N | |||||||||
G | mňa/ma | teba/ťa | jeho/neho/ -ňho/-ň |
jej/nej | jeho/neho/ -ň |
nás | vás | ich/nich | ich/nich |
D | mne/mi | tebe/ti | jemu/nemu/ mu |
jej/nej | jemu/nemu/ mu |
nám | vám | im/nim | im/nim |
A | mňa/ma | teba/ťa | jeho/neho/ ho/-ňho/ -ň |
ju/ňu | jeho/ho/ -ň |
nás | vás | ich/nich | ich/ne |
L | (o) mne | (o) tebe | (o) ňom | (o) nej | (o) ňom | (o) nás | (o) vás | (o) nich | (o) nich |
I | mnou | tebou | ním | ňou | ním | nami | vami | nimi | nimi |
Anm.: Formen neho, nemu, nej, ňu, nim, ne usw. werden nur in Verbindung mit einer Präposition verwendet.
Čakám na neho. Idem k nemu. Bez nich je smutný.
b) possessive
Singular | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Maskulinum | Femininum | Neutrum | ||||
N | moj-a | moj-e | ||||
G | môj-ho | moj-ej | môj-ho | |||
D | môj-mu | moj-ej | môj-mu | |||
A |
|
moj-u | moj-e | |||
L | moj-om | moj-ej | moj-om | |||
I | moj-ím | moj-ou | moj-ím |
Plural | |||
---|---|---|---|
Maskulinum (belebt) | Sonstige | ||
N | moj-i | moj-e | |
G | moj-ich | moj-ich | |
D | moj-im | moj-im | |
A | moj-ich | moj-e | |
L | moj-ich | moj-ich | |
I | moj-imi | moj-imi |
Anm.: Genauso werden auch Pronomina
Nach Possessivpronomina fragen wir mit Hilfe der Interrogativpronomina
Čí je to pes? To je môj pes. Čia je to kniha? To je tvoja kniha. Čie je to auto? To je naše auto.
Čí sú to rodičia? To sú moji rodičia. Čie sú to knihy? To sú moje knihy. Čie sú to autá? To sú moje autá.
Singular | Plural | ||||
---|---|---|---|---|---|
čí (Männlich belebt) | čie (Sonstige) | ||||
JA | |||||
TY | |||||
MY | |||||
VY | |||||
ON, ONO | |||||
ONA | |||||
Possessivpronomina in der ersten (
tvoja malá sestra tvoju malú sestru o tvojej malej sestre - ...
Possessivpronomina für die dritte Person (
jeho dom, jeho domu, jeho domy... jej mačka, jej mačky, jej mačke... ich auto, ich auta, ich autá...
Deklination der Reflexivpronomina
a) grundlegende
- N -
- G - seba
- D - sebe/si
- A - seba/sa
- L - (o) sebe
- I - sebou
Ein Reflexivpronomen kann im Slowakischen auch bei solchen Verben vorkommen, bei denen es in anderen Sprachen nicht vorkommt und umgekehrt:
Bei der Konjugation des Verbs ändert sich das Reflexivpronomen nicht!
Ako sa voláš? Volám sa Kristína. Oni sa volajú Karl a Tom.
b) possessive
Singular | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Maskulinum | Femininum | Neutrum | ||||
N | svoj-a | svoj-e | ||||
G | svoj-ho | svoj-ej | svoj-ho | |||
D | svoj-mu | svoj-ej | svoj-mu | |||
A |
| svoj-u | svoj-e | |||
L | svoj-om | svoj-ej | svoj-om | |||
I | svoj-ím | svoj-ou | svoj-ím |
Plural | |||
---|---|---|---|
Maskulinum (belebt) | Sonstige | ||
N | svoj-i | svoj-e | |
G | svoj-ich | svoj-ich | |
D | svoj-im | svoj-im | |
A | svoj-ich | svoj-e | |
L | svoj-ich | svoj-ich | |
I | svoj-imi | svoj-imi |
Wann wird das Possessivpronomen svoj [eigen] verwendet?
Jano lieh mir ein Buch. Wessen Buch? Sein eigenes Buch. Jano lieh mir sein eigenes Buch.
Achtung: Wir können nicht sagen:
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.
Weitere Beispiele:
Rodičia dali svoje deti do materskej školy. Trénujte svoju pamäť! Svoj mozog musíme cvičiť. Deti ľúbia svojich rodičov.
Deklination der Demonstrativpronomina
Singular | Plural | ||||
---|---|---|---|---|---|
N | |||||
G | toho | tej | toho | tých | tých |
D | tomu | tej | tomu | tým | tým |
A | toho / ten ? | tú | to | tých | tie |
L (o) | tom | tej | tom | tých | tých |
I | tým | tou | tým | tými | tými |
Deklination der Interrogativpronomina
Singular | Plural | ||||
---|---|---|---|---|---|
N | |||||
G | akého? | akej? | akého? | akých? | akých? |
D | akému? | akej? | akému? | akým? | akým? |
A | akého? / aký? ? | akú? | aké? | akých? | aké? |
L (o) | akom? | akej? | akom? | akých? | akých? |
I | akým? | akou? | akým? | akými? | akými? |
Singular | Plural | ||||
---|---|---|---|---|---|
N | |||||
G | čieho? | čej? | čieho? | čích? | čích? |
D | čiemu? | čej? | čiemu? | čím? | čím? |
A | čieho? / čí? ? | čiu? | čie? | čích? | čie? |
L (o) | čom? | čej? | čom? | čích? | čích? |
I | čím? | čou? | čím? | čími? | čími? |
Deklination der Interrogativpronomina kto? čo? [wer? was?] (Kasusfragen)
N | kto? | čo? |
---|---|---|
G | koho? | čoho? |
D | komu? | čomu? |
A | koho? | čo? |
L (o) | kom? | čom? |
I | kým? | čím? |
Unterschied zwischen aký - ktorý [wie, was für ein - welcher]
-
Do akého obchodu? wir fragen nach Eigenschaften des Gegenstandes. Zum Beispiel:
Do malého obchodu, do veľkého obchodu, do nového obchodu... -
Do ktorého obchodu? wir fragen nach einem konkreten Gegenstand. Zum Beispiel:
Do tohto obchodu, do toho nového obchodu na Dlhej ulici...
Aké tričko sa ti páči? biele, červené, dlhé, krátke, moderné.... Ktoré tričko sa ti páči? tamto, toto biele, to červené...
Unterschied zwischen radi - rady [gerne]
Männer oder Männer + Frauen, Kinder | männlich belebt | |
nur Frauen bzw. Kinder | alle anderen Geschlechter | |
Männer oder Männer + Frauen, Kinder | männlich belebt | |
nur Frauen bzw. Kinder | alle anderen Geschlechter |
Wenn sich in einer Gruppe auch nur ein Mann oder ein Junge (das Substantiv muss männlichen Geschlechts sein) befinden, müssen wir oni (radi) [sie/Pl. (gerne)] verwenden.