Los pronombres son substitutos por sustantivos, adjetivos, numerales o adverbios. No nombran objetos directamente, solo se refieren a ellos.
- Žiak píše úlohu. → On píše úlohu.
- Rád čítam zaujímavé knihy. → Rád čítam také knihy.
Los pronombres se clasifican en las siguientes categorías:
-
Personal:
- a) Básico:
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
- b) posesivo:
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
-
Reflexivos:
- a) Básico:
seba / sa (en dativo: sebe / si)
- b) posesivo:
svoj
-
Demostrativos:
ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo, tieto, onen, oné…
-
Interrogativos:
kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? ako? koľký?
-
Relativos (en frases complejas):
kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy, prečo, ako, koľký…
-
Indefinidos:
niečo, dakto, bárskoľko, všeličo, ktosi, kdekoľvek…
-
Deliminativos:
ten istý, taký istý, iný, každý, všetci, nikto, nijaký, sám, samý
Declinación de pronombres
Declinaciones de pronombres personales
Para los pronombres ja, ty, on y ona distiguimos entre formas largas (mňa, teba, jeho…) y cortas (ma, ťa, ho…). La forma corta nunca se pone al principio de una frase.
- Vidím ťa. Ťa vidím.
- Vidím teba. Teba vidím.
a) Básico
Singular
N |
ja |
ty |
on |
ona |
ono |
G |
mňa / ma |
teba / ťa |
jeho / neho / -ňho / -ň |
jej / nej |
jeho / neho / -ň |
D |
mne / mi |
tebe / ti |
jemu / nemu / mu |
jej / nej |
jemu / nemu / mu |
A |
mňa / ma |
teba / ťa |
jeho / neho / ho / -ňho / -ň |
ju / ňu |
jeho / ho / -ň |
L |
(o) mne |
(o) tebe |
(o) ňom |
(o) nej |
(o) ňom |
I |
mnou |
tebou |
ním |
ňou |
ním |
Plural
N |
my |
vy |
oni |
ony |
G |
nás |
vás |
ich / nich |
ich / nich |
D |
nám |
vám |
im / nim |
im / nim |
A |
nás |
vás |
ich / nich |
ich / ne |
L |
(o) nás |
(o) vás |
(o) nich |
(o) nich |
I |
nami |
vami |
nimi |
nimi |
Nota: Las formas neho, nemu, nej, ňu, nim, ne etc. sólo se usan en combinación con preposiciones.
- Čakám na neho.
- Idem k nemu.
- Bez nich je smutný.
b) posesivo
Singular
|
Masculino |
Femenino |
Neutro |
N |
môj |
moja |
mojie |
G |
môjho |
mojej |
môjho |
D |
môjmu |
mojej |
môjmu |
A |
môjho? /
môj? |
moju |
moje |
L |
mojom |
mojej |
mojom |
I |
mojím |
mojou |
mojím |
Plural
|
Masculino (vivos) |
Otros |
N |
moji |
moje |
G |
mojich |
mojich |
D |
mojim |
mojim |
A |
mojich |
moje |
L |
mojich |
mojich |
I |
mojimi |
mojimi |
Nota: Los pronombres tvoj, náš, váš y svoj se declinan de la misma manera.
En preguntas sobre pronombres posesivos usamos los pronombres interrogativos čí, čia, y čie, dependiendo en el género del sustantivo asociado con el pronombre.
- Čí je to pes? To je môj pes.
- Čia je to kniha? To je tvoja kniha.
- Čie je to auto? To je naše auto.
- Čí sú to rodičia? To sú moji rodičia.
- Čie sú to knihy? To sú moje knihy.
- Čie sú to autá? To sú moje autá.
Singular
|
Masculino čí |
Femenino čia |
Neutro čie |
JA |
môj dom |
moja mama |
moje dieťa |
TY |
tvoj dom |
tvoja mama |
tvoje dieťa |
MY |
náš dom |
naša mama |
naše dieťa |
VY |
váš dom |
vaša mama |
vaše dieťa |
ON, ONO |
jeho dom |
mama |
dieťa |
ONA |
jej dom |
mama |
dieťa |
ONI, ONY |
ich dom |
mama |
dieťa |
Plural
|
Masculino (vivos)
čí |
Otros čie |
JA |
moji rodičia |
moje deti |
TY |
tvoji rodičia |
tvoje deti |
MY |
naši rodičia |
naše deti |
VY |
vaši rodičia |
vaše deti |
ON, ONO |
rodičia |
deti |
ONA |
rodičia |
deti |
ONI, ONY |
rodičia |
deti |
Los pronombres posesivos en la primera persona (ja, → môj; my → náš) y segunda persona (ty → tvoj; vy → váš) se declinan según los sustantivos que describen.
- tvoja malá sestra
- tvoju malú sestru
- o tvojej malej sestre
- …
¡Los pronombres posesivos en la tercera persona (on, → jeho; ona → jej; ono → jeho; oni → ich; ony → ich) no se conjugan! Se mantienen sin cambios en todos los géneros, números y casos.
- jeho dom, jeho domu, jeho domy…
- jej mačka, jej mačky, jej mačke…
- ich auto, ich auta, ich autá…
Declinacación de pronombres reflexivos
a) Básico
N |
- |
G |
seba |
D |
sebe/si |
A |
seba/sa |
L |
(o) sebe |
I |
sebou |
El pronombre reflexivo //sa// también se puede usar con verbos que en español no son reflexivos y vice versa.
¡El pronombre reflexivo no cambia forma en la conjugación!
- Ako sa voláš?
- Volám sa Kristína.
- Oni sa volajú Karl a Tom.
b) posesivo
Singular
|
Masculino |
Femenino |
Neutro |
N |
svoj |
svoja |
svoje |
G |
svojho |
svojej |
svojho |
D |
svojmu |
svojej |
svojmu |
A |
svojho? /
svoj? |
svoju |
svoje |
L |
svojom |
svojej |
svojom |
I |
svojím |
svojou |
svojím |
Plural
|
Masculino (vivos) |
Otros |
N |
svoji |
svoje |
G |
svojich |
svojich |
D |
svojim |
svojim |
A |
svojich |
svoje |
L |
svojich |
svojich |
I |
svojimi |
svojimi |
¿Cuándo usamos el pronombre posesivo svoj?
Jano mi požičal knihu. Čiu knihu? Svoju knihu. → Jano mi požičal svoju knihu.
Svoja kniha je zaujímavá.Nota:{/1} No podemos decir: {2} – Esta frase no tiene sentido.
On mi požičal svoju knihu.
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
On mi požičal svoju knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.
Más ejemplos:
- Rodičia dali svoje deti do materskej školy.
- Trénujte svoju pamäť!
- Svoj mozog musíme cvičiť.
- Deti ľúbia svojich rodičov.
Declinación de pronombres demostrativos
Singular
N |
ten |
tá |
to |
G |
toho |
tej |
toho |
D |
tomu |
tej |
tomu |
A |
toho /
ten? |
tú |
to |
L (o) |
tom |
tej |
tom |
I |
tým |
tou |
tým |
Plural
N |
tí |
tie |
G |
tých |
tých |
D |
tým |
tým |
A |
tých |
tie |
L (o) |
tých |
tých |
I |
tými |
tými |
Declinación de pronombres interrogativos
Singular
N |
aký? |
aká? |
aké? |
G |
akého? |
akej? |
akého? |
D |
akému? |
akej? |
akému? |
A |
akého? /
aký?? |
akú? |
aké? |
L (o) |
akom? |
akej? |
akom? |
I |
akým? |
akou? |
akým? |
Plural
N |
akí? |
aké? |
G |
akých? |
akých? |
D |
akým? |
akým? |
A |
akých? |
aké? |
L (o) |
akých? |
akých? |
I |
akými? |
akými? |
Singular
N |
čí? |
čia? |
čie? |
G |
čieho? |
čej? |
čieho? |
D |
čiemu? |
čej? |
čiemu? |
A |
čieho? /
čí?? |
čiu? |
čie? |
L (o) |
čom? |
čej? |
čom? |
I |
čím? |
čou? |
čím? |
Plural
N |
čí? |
čie? |
G |
čích? |
čích? |
D |
čím? |
čím? |
A |
čích? |
čie? |
L (o) |
čích? |
čích? |
I |
čími? |
čími? |
Declinaciones de pronombres interrogativos kto (quien, cual), čo (que) (preguntas)
N |
kto? |
čo? |
G |
koho? |
čoho? |
D |
komu? |
čomu? |
A |
koho? |
čo? |
L (o) |
kom? |
čom? |
I |
kým? |
čím? |
Diferencia entre aký - ktorý
-
Do akého obchodu? -
preguntando sobre las propiedades de un objeto. Por ejemplo:
Do malého obchodu, do veľkého obchodu, do nového obchodu…
-
Do ktorého obchodu? -
Preguntando sobre un objeto en particular. Por ejemplo:
Do tohto obchodu, do toho nového obchodu na Dlhej ulici…
- Aké tričko sa ti páči? - biele, červené, dlhé, krátke, moderné…
- Ktoré tričko sa ti páči? - tamto, toto biele, to červené…
Diferencia entre radi - rady
Chcete ísť s nami?
Veľmi radi! |
hombres o hombres + mujeres, niños |
masculino, vivo |
Veľmi rady! |
sólo mujeres o niños |
todos los otros géneros |
Oni sú radi. |
hombres o hombres + mujeres, niños |
masculino, vivo |
Ony sú rady. |
sólo mujeres o niños |
todos los otros géneros |
Si hay por lo menos un hombre o un niño en un grupo, el sustantivo debe ser masculino y tenemos que usar la forma oni (radi)