I pronomi sostituiscono i sostantivi, gli aggettivi, i numerali o gli avverbi. I pronomi non danno un nome agli oggetti ma li indicano.
- Žiak píše úlohu. → On píše úlohu.
- Rád čítam zaujímavé knihy. → Rád čítam také knihy.
Si dividono in:
-
Personali:
- a) Di base:
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
- b) Possessivi:
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
-
Riflessivi:
- a) Di base:
seba / sa (c) Dativi sebe / si)
- b) Possessivi:
svoj
-
Dimostrativi:
ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo, tieto, onen, oné…
-
Relativi (nelle frasi complesse):
kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? ako? koľký?
-
Relativi (nelle subordinate):
kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy, prečo, ako, koľký…
-
Indefiniti:
niečo, dakto, bárskoľko, všeličo, ktosi, kdekoľvek…
-
Determinanti:
ten istý, taký istý, iný, každý, všetci, nikto, nijaký, sám, samý
Declinazione dei pronomi
Declinazione dei pronomi personali
I pronomi ja, ty, on e //ono// hanno lunga (mňa, teba, jeho…) e corta (ma, ťa, ho…) forma. La forma corta non è mai usata all'inizio della frase.
- Vidím ťa. Ťa vidím.
- Vidím teba. Teba vidím.
a) Di base
Singolare
N |
ja |
ty |
on |
ona |
ono |
G |
mňa / ma |
teba / ťa |
jeho / neho / -ňho / -ň |
jej / nej |
jeho / neho / -ň |
D |
mne / mi |
tebe / ti |
jemu / nemu / mu |
jej / nej |
jemu / nemu / mu |
A |
mňa / ma |
teba / ťa |
jeho / neho / ho / -ňho / -ň |
ju / ňu |
jeho / ho / -ň |
L |
(o) mne |
(o) tebe |
(o) ňom |
(o) nej |
(o) ňom |
I |
mnou |
tebou |
ním |
ňou |
ním |
Plurale
N |
my |
vy |
oni |
ony |
G |
nás |
vás |
ich / nich |
ich / nich |
D |
nám |
vám |
im / nim |
im / nim |
A |
nás |
vás |
ich / nich |
ich / ne |
L |
(o) nás |
(o) vás |
(o) nich |
(o) nich |
I |
nami |
vami |
nimi |
nimi |
Attenzione: la forma neho, nemu, nej, ňu, nim, ne, etc. si usa solo nelle composizioni con le preposizioni.
- Čakám na neho.
- Idem k nemu.
- Bez nich je smutný.
b) Possessivi
Singolare
|
Maschile |
Femminile |
Neutro |
N |
môj |
moja |
mojie |
G |
môjho |
mojej |
môjho |
D |
môjmu |
mojej |
môjmu |
A |
môjho? /
môj? |
moju |
moje |
L |
mojom |
mojej |
mojom |
I |
mojím |
mojou |
mojím |
Plurale
|
Maschile (animato) |
Tutte le altre |
N |
moji |
moje |
G |
mojich |
mojich |
D |
mojim |
mojim |
A |
mojich |
moje |
L |
mojich |
mojich |
I |
mojimi |
mojimi |
Attenzione: allo stesso modo si declinano anche i pronomi tvoj, náš, váš e svoj.
Per i pronomi possessivi si domanda usando i pronomi interrogativi čí, čia, čie a seconda del genere del sostantivo collegato.
- Čí je to pes? To je môj pes.
- Čia je to kniha? To je tvoja kniha.
- Čie je to auto? To je naše auto.
- Čí sú to rodičia? To sú moji rodičia.
- Čie sú to knihy? To sú moje knihy.
- Čie sú to autá? To sú moje autá.
Singolare
|
Maschile čí |
Femminile čia |
Neutro čie |
JA |
môj dom |
moja mama |
moje dieťa |
TY |
tvoj dom |
tvoja mama |
tvoje dieťa |
MY |
náš dom |
naša mama |
naše dieťa |
VY |
váš dom |
vaša mama |
vaše dieťa |
ON, ONO |
jeho dom |
mama |
dieťa |
ONA |
jej dom |
mama |
dieťa |
ONI, ONY |
ich dom |
mama |
dieťa |
Plurale
|
Maschile (animato)
čí |
Tutte le altre čie |
JA |
moji rodičia |
moje deti |
TY |
tvoji rodičia |
tvoje deti |
MY |
naši rodičia |
naše deti |
VY |
vaši rodičia |
vaše deti |
ON, ONO |
rodičia |
deti |
ONA |
rodičia |
deti |
ONI, ONY |
rodičia |
deti |
I pronomi personali della prima (ja, → môj; my → náš) e della seconda (ty → tvoj; vy → váš) persona sono declinati secondo il sostentivo collegato.
- tvoja malá sestra
- tvoju malú sestru
- o tvojej malej sestre
- …
I pronomi possessivi della terza persona (on, → jeho; ona → jej; ono → jeho; oni → ich; ony → ich) sono indeclinabili! In tutti i generi, numeri e casi restano uguali.
- jeho dom, jeho domu, jeho domy…
- jej mačka, jej mačky, jej mačke…
- ich auto, ich auta, ich autá…
Declinazione dei pronomi riflessivi
a) Di base
N |
- |
G |
seba |
D |
sebe/si |
A |
seba/sa |
L |
(o) sebe |
I |
sebou |
I pronomi riflessivi in slovacco possono essere usati anche assieme ai verbi che nella tua lingua non sono usati, e diversamente:
Il pronome riflessivo non cambia forma nella coniugazione!
- Ako sa voláš?
- Volám sa Kristína.
- Oni sa volajú Karl a Tom.
b) Possessivi
Singolare
|
Maschile |
Femminile |
Neutro |
N |
svoj |
svoja |
svoje |
G |
svojho |
svojej |
svojho |
D |
svojmu |
svojej |
svojmu |
A |
svojho? /
svoj? |
svoju |
svoje |
L |
svojom |
svojej |
svojom |
I |
svojím |
svojou |
svojím |
Plurale
|
Maschile (animato) |
Tutte le altre |
N |
svoji |
svoje |
G |
svojich |
svojich |
D |
svojim |
svojim |
A |
svojich |
svoje |
L |
svojich |
svojich |
I |
svojimi |
svojimi |
Quando si usa il pronome possessivo svoj?
Jano mi požičal knihu. Čiu knihu? Svoju knihu. → Jano mi požičal svoju knihu.
Svoja kniha je zaujímavá.Attento:{/1} Non si può dire: {2} - la frase non ha alcun significato.
On mi požičal svoju knihu.
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
On mi požičal svoju knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.
Altri esempi:
- Rodičia dali svoje deti do materskej školy.
- Trénujte svoju pamäť!
- Svoj mozog musíme cvičiť.
- Deti ľúbia svojich rodičov.
Declinazione dei pronomi dimosrativi
Singolare
N |
ten |
tá |
to |
G |
toho |
tej |
toho |
D |
tomu |
tej |
tomu |
A |
toho /
ten? |
tú |
to |
L (o) |
tom |
tej |
tom |
I |
tým |
tou |
tým |
Plurale
N |
tí |
tie |
G |
tých |
tých |
D |
tým |
tým |
A |
tých |
tie |
L (o) |
tých |
tých |
I |
tými |
tými |
Declinazione dei pronomi interrogativi
Singolare
N |
aký? |
aká? |
aké? |
G |
akého? |
akej? |
akého? |
D |
akému? |
akej? |
akému? |
A |
akého? /
aký?? |
akú? |
aké? |
L (o) |
akom? |
akej? |
akom? |
I |
akým? |
akou? |
akým? |
Plurale
N |
akí? |
aké? |
G |
akých? |
akých? |
D |
akým? |
akým? |
A |
akých? |
aké? |
L (o) |
akých? |
akých? |
I |
akými? |
akými? |
Singolare
N |
čí? |
čia? |
čie? |
G |
čieho? |
čej? |
čieho? |
D |
čiemu? |
čej? |
čiemu? |
A |
čieho? /
čí?? |
čiu? |
čie? |
L (o) |
čom? |
čej? |
čom? |
I |
čím? |
čou? |
čím? |
Plurale
N |
čí? |
čie? |
G |
čích? |
čích? |
D |
čím? |
čím? |
A |
čích? |
čie? |
L (o) |
čích? |
čích? |
I |
čími? |
čími? |
Declinazione dei pronomi interrogativi kto, čo (domande sul caso)
N |
kto? |
čo? |
G |
koho? |
čoho? |
D |
komu? |
čomu? |
A |
koho? |
čo? |
L (o) |
kom? |
čom? |
I |
kým? |
čím? |
Differenza tra aký - ktorý
-
Do akého obchodu? -
Domandiamo sulle qualità di un oggetto. Ad esempio:
Do malého obchodu, do veľkého obchodu, do nového obchodu…
-
Do ktorého obchodu? -
Domandiamo riguardo un oggetto certo. Ad esempio:
Do tohto obchodu, do toho nového obchodu na Dlhej ulici…
- Aké tričko sa ti páči? - biele, červené, dlhé, krátke, moderné…
- Ktoré tričko sa ti páči? - tamto, toto biele, to červené…
Differenza tra radi - rady
Chcete ísť s nami?
Veľmi radi! |
uomini oppure uomini + donne, bambini |
genere maschile, viventi |
Veľmi rady! |
solo donne, eventualmente bambini |
tutti gli altri generi |
Oni sú radi. |
uomini oppure uomini + donne, bambini |
genere maschile, viventi |
Ony sú rady. |
solo donne, eventualmente bambini |
tutti gli altri generi |
Se nel gruppo c'è anche solo un uomo, un ragazzo (il sostantivo deve essere di genere maschile), dobbiamo utilizzare «oni» («radi»).