Skip to the content

Parts of speech and inflexion

Verbs express a process, action, or condition of persons, animals and objects.

They are classified to the following categories:

According to meaning:
  1. Full verbs
    • Action verbs (express an action)
      • Reflexive
        česať sa, umyť sa, učiť sa
      • Non-reflexive
        čítať, písať, hovoriť, cestovať
    • Stative verbs (express a status)
      • Reflexive
        tešiť sa, báť sa, cítiť sa
      • Non-reflexive
        rásť, ochorieť, kvitnúť
  2. Auxiliary verbs
    chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (= mať povinnosť), byť (= existovať), začať, prestať, stať sa…

Action verbs are classified to the following categories:

  1. Object verbs
    • Transitive:
      čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom)
    • Non-transitive:
      rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
  2. Non-object verbs
    plakať, sedieť, cestovať
According to the aspect, they are classified as follows:
  1. Perfective verbs (perfective aspect)
    napísať, prečítať, dojesť, dopiť
  2. Imperfective verbs (imperfective aspect)
    písať, čítať, jesť, piť
According to reflexivity they are classified as follows:
  1. Reflexive
    tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa
  2. Non-reflexive
    kresliť, rásť, myslieť, chodiť

Conjugation of verbs

Verbs have different endings for each person, singular and plural. There are several conjugations – that is, groups of verbs that are all conjugated the same way. In Slovak, these conjugations are referred to by the verb that serves as a model for the pattern of endings used by the conjugation.

In Slovak there are three verb tenses: present (píše), past (písal), and future (bude písať).

Present tense

Singular
Infinitive 1. person 2. person 3. person
brať beriem berieš berie
chudnúť chudnem chudneš chudne
chytať chytám chytáš chytá
česať česem česeš čese
hynúť hyniem hynieš hynie
kričať kričím kričíš kričí
niesť niesiem niesieš niesie
pracovať pracujem pracuješ pracuje
robiť robím robíš robí
rozumieť rozumiem rozumieš rozumie
trieť triem trieš trie
vidieť vidím vidíš vidí
žať žnem žneš žne
žuť žujem žuješ žuje
Plural
Infinitive 1. person 2. person 3. person
brať berieme beriete berú
chudnúť chudneme chudnete chudnú
chytať chytáme chytáte chytajú
česať česeme česete česú
hynúť hynieme hyniete hynú
kričať kričíme kričíte kričia
niesť niesieme niesiete niesú
pracovať pracujeme pracujete pracujú
robiť robíme robíte robia
rozumieť rozumieme rozumiete rozumejú
trieť trieme triete trú
vidieť vidíme vidíte vidia
žať žneme žnete žnú
žuť žueme žuete žuú

Useful verbs:

byť
Singular Plural
ja som my sme
ty si vy ste
on/ona/ono je oni/ony sú
bývať
Singular Plural
ja bývam my bývame
ty bývaš vy bývate
on/ona/ono býva oni/ony bývajú
volať sa
Singular Plural
ja sa volám my sa voláme
ty sa voláš vy sa voláte
on/ona/ono sa volá oni/ony sa volajú
mať
Singular Plural
ja mám my máme
ty máš vy máte
on/ona/ono má oni/ony majú
hovoriť
Singular Plural
ja hovorím my hovoríme
ty hovoríš vy hovoríte
on/ona/ono hovorí oni/ony hovoria
mať sa
Singular Plural
ja sa mám my sa máme
ty sa máš vy sa máte
on/ona/ono sa má oni/ony sa majú

“Ty” form and “vy” form

In Slovak, there are two different ways of addressing others:

  • tykanie (informal form of address) - the "ty" form is used to speak to friends, children, family members, other students at school, etc.
  • vykanie (formal form of address) – the "vy" form, a polite mode of address, is used to talk to adult strangers, by children addressing adults or students addressing teachers, at offices, in shops, etc.

“Ty” form (Informal address) - „ty“

  • Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
  • Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)

“Vy” form (Formal address) - „vy“

  • Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
  • Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
  • Prajete si ešte niečo? (vy)
  • Nie, ďakujem. (ja)

Modal verbs

Modal verbs express the will, necessity, or possibility of an action. They are among the most frequently used verbs.

chcieť
Singular Plural
ja chcem my chceme
ty chceš vy chcete
on / ona / ono chce oni / ony chcú
smieť
Singular Plural
ja smiem my smieme
ty smieš vy smiete
on / ona / ono smie oni / ony smú
môcť
Singular Plural
ja môžem my môžeme
ty môžeš vy môžete
on / ona / ono môže oni / ony môžu
musieť
Singular Plural
ja musím my musíme
ty musíš vy musíte
on / ona / ono musí oni / ony musia
mať
Singular Plural
ja mám my máme
ty máš vy máte
on / ona / ono má oni / ony majú
vedieť
Singular Plural
ja viem my vieme
ty vieš vy viete
on / ona / ono vie oni / ony vedia

Modal verb smieť

Smieme ísť von?
= May I go out?
Smiem vám ponúknuť kávu?
= May I offer you a cup of coffee?
Smiem sa hrať s ostatnými?
= May I play with the others?

The verb smieť is often used instead of the imperative ((ne)smieť + infinitive of a full verb):

Nechoď tak ďaleko! Nesmieš chodiť tak ďaleko!
= Don't go so far! - You must not go so far!
Nerob neporiadok! Nesmieš robiť neporiadok!
= Don't make a mess! - You must not make a mess!
Nenič hračky! Nesmieš ničiť hračky!
= Don't destroy toys! - You must not destroy toys!

Modal verb mať (meaning "to have to", "must")

The modal verb {1} (=to have to, must) is conjugated like the full verb {1} (to have).

Čo mám robiť?
= What am I supposed to do?
Dnes máš upratovať ty.
= Today you must clean up.

It is often used in the conditional mood:

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.
= You should eat lots of fruit and vegetables.
Mali by sme už ísť.
= We should go now.
Čo by som mal urobiť?
= What should I do?
Mal by si dlhšie spať.
= You should sleep longer.
Mali by ste sa učiť.
= You should study.
Mal by si sa sústrediť.
= You should concentrate.

Modal verb mať (meaning "to have to", "must")

The modal verb {1} (=to have to, must) is conjugated like the full verb {1} (to have).

Čo mám robiť?
= What am I supposed to do?
Dnes máš upratovať ty.
= Today you must clean up.

It is often used in the conditional mood:

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.
= You should eat lots of fruit and vegetables.
Mali by sme už ísť.
= We should go now.
Čo by som mal urobiť?
= What should I do?
Mal by si dlhšie spať.
= You should sleep longer.
Mali by ste sa učiť.
= You should study.
Mal by si sa sústrediť.
= You should concentrate.

Past tense

The past tense of verbs is formed from the infinitive. We remove the ending -ť and add the ending -l.

písať → on písal
čítať → on čítal
brať → on bral
robiť → on robil
vidieť → on videl ?
rozumieť → on rozumel ?
niesť → on niesol ?
Singular Plural
ON muž písal ONI muži písali
ONA žena písala ONY ženy písali, deti písali
ONO dieťa písalo

In the first and second persons, we add the appropriate form of the verb byť to this form:

Singular Plural
JA (ja) som písal/písala MY (my) sme písali
TY (ty) si písal/písala VY (vy) ste písali
ON (muž) písal ONI (muži) písali
ONA (žena) písala ONY (ženy) písali, (deti) písali
ONO (dieťa) písalo

The verb byť:

Singular Plural
JA (ja) som bol/bola MY (my) sme boli
TY (ty) si bol/bola VY (vy) ste boli
ON (muž) bol ONI (muži) boli
ONA (žena) bola ONY (ženy) boli, (deti) boli
ONO (dieťa) bolo

Negation:

Singular Plural
JA (ja) som nebol/nebola MY (my) sme neboli
TY (ty) si nebol/nebola VY (vy) ste neboli
ON (muž) nebol ONI (muži) neboli
ONA (žena) nebola ONY (ženy) neboli, (deti) neboli
ONO (dieťa) nebolo

Future tense

The verb byť:

ja budem my budeme
ty budeš vy budete
on/ona/ono bude oni/ony budú

Negation: (nebyť)

ja nebudem my nebudeme
ty nebudeš vy nebudete
on/ona/ono nebude oni/ony nebudú

Future tense of imperfective verbs

The future tense of these verbs is formed very easily:

Future tense of the verb byť + infinitive nebyť + infinitive
budem písať nebudem písať
budem robiť nebudem robiť
budem sa kúpať nebudem sa kúpať
budem jesť nebudem jesť

NOTE: The verb ísť (ja idem, ty ideš…) is imperfective. However, the future tense of the verb ísť is formed as follows: ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme, etc.; its negation is nejsť (ja nejdem, ty nejdeš…) – future tense: ja nepôjdem, ty nepôjdeš, etc.

Future tense of perfective verbs

Perfective verbs express the future tense by definition. Therefore, there are no grammatical forms for the future tense of perfective verbs.

  • ja robím (imperfective)
  • ja urobím (perfective) – future tense (although we do not use the forms budem, budeš...)
Imperfective verb (infinitive) Present tense Future tense
jesť ja jem ja budem jesť
piť ja pijem ja budem piť
čítať ja čítam ja budem čítať
platiť ja platím ja budem platiť
Perfective verb (infinitive) Present tense Future tense
dojesť - ja dojem
dopiť - ja dopijem
prečítať - ja prečítam
zaplatiť - ja zaplatím

Imperative

The imperative is formed from the third person plural.

Infinitive Present tense “Ty” form (Informal address) (ty) “Vy” form (Formal address) (vy) 1. person pl. (my)
čítať oni/ony čítajú (ty) čítaj! (vy) čítajte! (my) čítajme!
hovoriť oni/ony hovoria (ty) hovor! (vy) hovorte! (my) hovorme!
hrať oni hrajú (ty) hraj! (vy) hrajte! (my) hrajme!
uspávať oni uspávajú uspávaj! uspávajte! uspávajme!
stavať oni stavajú stavaj! stavajte! stavajme!
skákať oni skáču skáč! skáčte! skáčme!
skladať oni skladajú skladaj! skladajte! skladajme!

Imperative of the verb {1}:

ty buď!
= Be! (singular)
my buďme!
= Let's be!
vy buďte!
= Be! (plural/formal)

Examples:

Infinitive “Ty” form (Informal address) (ty) “Vy” form (Formal address) (vy) 1. person pl. (my)
otvoriť ústa otvor ústa! otvorte ústa! otvorme ústa!
zhlboka dýchať zhlboka dýchaj! zhlboka dýchajte! zhlboka dýchajme!
piť čaj pi čaj! pite čaj! pime čaj!
jesť vitamíny jedz vitamíny! jedzte vitamíny! jedzme vitamíny!
užívať lieky užívaj lieky! užívajte lieky! užívajme lieky!
prísť na kontrolu príď na kontrolu! príďte na kontrolu! príďme na kontrolu!

Conditional mode

The conditional mode expresses a condition that must be fulfilled for an action to take place. It is formed by adding the particle {1} to the respective form of a verb in the past tense:

Present tense Past tense Conditional mode
Píšem list.
(I'm writing a letter.)
 Písal som list.
(I was writing a letter.)
 Písal by som list.
(I would write a letter.)
Mám čas.
(I have time.)
 Mal som čas.
(I had time.)
 Mal by som čas.
(I would have time.)

It is most frequently is used in a complex sentence with the subordinating conjunction {1} (if):

Písal by som list, keby som mal čas.
= I would write a letter if I had time.
Keby som chcel, išiel by som do kina.
= If I wanted to, I would go to the cinema.

Attention:

  • Písal by som list, keby by som mal čas.
  • Keby by som chcel, išiel by som do kina.

The conjunction {1} can only be followed by the past tense.

Active participle

  • Chlapec píše vetu.
  • (práve teraz) píšuci chlapec
    the boy is writing

The active participle is formed from the 3rd person plural (//oni/ony píšu//) by adding the suffix //-ci/ca/ce píšuci//. It has the form of an adjective and is declined like //cudzí//.

Infinitive Present tense Active participle
čítať oni čítajú čítajúci žiak → žiak, ktorý práve číta
a reading student
tancovať oni tancujú tancujúce deti → deti, ktoré práve tancujú
dancing children
robiť oni robia robiaci muž → muž, ktorý práve robí
a working man
nevidieť oni nevidia nevidiaci človek → človek, ktorý nevidí, je slepý
a blind person
Singular Plural
ON ten spievajúci muž ONI tí spievajúci muži
ONA tá spievajúca žena ONY tie spievajúce ženy, tie spievajúce deti
ONO to spievajúce dieťa

Passive participle

  • Chlapec píše vetu.
  • (práve teraz) písaná veta
    sentence (being) written

The passive participle is formed as follows: we remove the –ť ending from the infinitive of the verb písať and add the ending -ný (for some verbs the ending -ený, -tý) --> písaný / written.

písať → písaný písaná veta
čítať → čítaný čítaná kniha
volať → volaný volané číslo
robiť → robený robená práca
kúpiť → kúpený kúpené mlieko
kresliť → kreslený kreslený obrázok
ukryť → ukrytý ukryté deti
umyť → umytý umyté jablko
zaľúbiť sa → zaľúbený zaľúbený Tomáš

All passive participles are declined like adjectives according to the model of pekný.

Singular Plural
ON ten zaľúbený muž ONI tí zaľúbení muži
ONA tá čítaná kniha ONY tie čítané knihy, tie volané čísla
ONO to volané číslo

Transitive and intransitive verbs

Verbs are divided into two different groups:

  1. Transitive verbs – verbs that have a direct object (i.e. an object in the accusative case without a preposition).
    • Žiak píše úlohu.
    • Eva číta knihu.
    • Nemám čas.
    • Vidím moju sestru.
    • Poznáš ju?
  2. Intransitive – verbs that do not have a direct object (i.e. an object in the accusative case without a preposition) but have an object in the accusative with a preposition or an object in any other case.
    • Rozprávame sa o prázdninách.
    • Žiak sa pripravuje na vyučovanie.

Perfective and imperfective verbs

Most Slovak verbs can have two forms: perfective (the action has ended or is complete) and imperfective (the action has not yet ended). Example:

umyť sa (perfective) umývať sa (imperfective)
učesať sa (perfective) česať sa (imperfective)
obliecť sa (perfective) obliekať sa (imperfective)

Imperfective – we don't know whether the action expressed by these verbs has already ended or whether it continues or will be repeated.

Jano čítal knihu. We don't know whether he has read the book to the end, or whether he will continue reading.
Jano jedol halušky. We don't know whether he is finished, or whether he will continue eating.
Jano písal list. We don't know whether the letter is finished, or whether Jano will continue writing.

Perfective - The action expressed by a verb in this form has been completed. It is mostly used with prefixes.

Jano prečítal knihu. He has finished reading, the action has ended.
Jano dojedol halušky. He has finished – he will not continue eating, he has eaten all the dumplings.
Jano napísal list. He has written – he will not continue writing, the letter is finished.
  • čítať → dočítať
  • jesť → dojesť
  • písať → dopísať, napísať
  • …

Examples:

imperfective perfective
obliekať sa obliecť sa
vyzliekať sa vyzliecť sa
obúvať sa obuť sa
vyzúvať sa vyzuť sa
písať napísať
pýtať sa opýtať sa
jesť dojesť
raňajkovať doraňajkovať
učiť sa naučiť sa
robiť urobiť
hľadať nájsť
brať vziať
zarábať zarobiť
platiť zaplatiť
čítať prečítať
kupovať kúpiť
predávať predať
dávať dať
študovať vyštudovať
klásť položiť
vstávať vstať
upratovať upratať
uspávať uspať

Note: you don't have to memorise all of these verb forms. Choose those that you need and use most frequently and learn them. The perfective/imperfective forms of other verbs can easily be found in a dictionary.

Difference between ísť and chodiť

  • ísť - once, one time
  • chodiť - several times, repeatedly, regularly, often
Kde je Jano? Išiel do školy. now, once
Na akú školu chodí Jano? Chodí na strednú školu. what school he attends
  • Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
  • Ako často chodíš do zahraničia?
  • Chodíš stále na tú istú školu?
  • Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
  • Chodíte radi na koncerty?

The future tense of these two verbs is formed differently.

Ja idem zajtra do školy.
= I go to school tomorrow.
Ja pôjdem zajtra do školy.
= I'll go to school tomorrow.
Ja chodím na strednú školu.
= I attend a secondary school.
Ja budem chodiť na strednú školu.
= I will attend a secondary school.

Interest:

Chceš ísť so mnou?
= Do you want to go with me?
Chceš so mnou chodiť?
= Do you want to go out with me?

Keep in mind the differences between these verbs.

Back to the top