Contenido

Partes de la oración y de inflexión

Los verbos expresan un proceso, acción, condiciones de personas, animales, objetos.

Se dividen en las siguientes categorías:

De acuerdo al significado:
  1. Verbos enteros
    • Verbos de acción (expresan acción)
      • Reflexivos
        česať sa, umyť sa, učiť sa
      • No-reflexivos
        čítať, písať, hovoriť, cestovať
    • Verbos de estado (expresan un status)
      • Reflexivos
        tešiť sa, báť sa, cítiť sa
      • No-reflexivos
        rásť, ochorieť, kvitnúť
  2. Verbos auxiliares
    chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (= mať povinnosť), byť (= existovať), začať, prestať, stať sa…

Los verbos de acción se clasifican en las siguientes categorías:

  1. Verbos de objeto
    • Transitivos:
      čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom)
    • No-transitivos:
      rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
  2. Verbos de no-objetos
    plakať, sedieť, cestovať
De acuerdo al aspecto se clasifican de la siguiente manera:
  1. Verbos perfectivos
    napísať, prečítať, dojesť, dopiť
  2. Verbos imperfectivos
    písať, čítať, jesť, piť
Según la reflexividad se clasifican de la siguiente manera:
  1. Reflexivos
    tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa
  2. No-reflexivos
    kresliť, rásť, myslieť, chodiť

Conjugación de verbos

Los verbos tienen terminaciones diferentes para cada persona, singular y plural. Hay varias conjugaciones - eso significa, grupos de verbos que se conjugan todos de la misma manera. En eslovaco estas conjugaciones se conocen por el verbo que sirve como modelo para las terminaciones que usan tales conjugaciones.

En eslovaco hay tres verbos: presente (píše), pasado (písal), y futuro (bude písať).

presente

Singular
Infinitivo 1. persona 2. persona 3. persona
brať beriem berieš berie
chudnúť chudnem chudneš chudne
chytať chytám chytáš chytá
česať česem česeš čese
hynúť hyniem hynieš hynie
kričať kričím kričíš kričí
niesť niesiem niesieš niesie
pracovať pracujem pracuješ pracuje
robiť robím robíš robí
rozumieť rozumiem rozumieš rozumie
trieť triem trieš trie
vidieť vidím vidíš vidí
žať žnem žneš žne
žuť žujem žuješ žuje
Plural
Infinitivo 1. persona 2. persona 3. persona
brať berieme beriete berú
chudnúť chudneme chudnete chudnú
chytať chytáme chytáte chytajú
česať česeme česete česú
hynúť hynieme hyniete hynú
kričať kričíme kričíte kričia
niesť niesieme niesiete niesú
pracovať pracujeme pracujete pracujú
robiť robíme robíte robia
rozumieť rozumieme rozumiete rozumejú
trieť trieme triete trú
vidieť vidíme vidíte vidia
žať žneme žnete žnú
žuť žueme žuete žuú

Verbos útiles:

byť
Singular Plural
ja som my sme
ty si vy ste
on/ona/ono je oni/ony sú
bývať
Singular Plural
ja bývam my bývame
ty bývaš vy bývate
on/ona/ono býva oni/ony bývajú
volať sa
Singular Plural
ja sa volám my sa voláme
ty sa voláš vy sa voláte
on/ona/ono sa volá oni/ony sa volajú
mať
Singular Plural
ja mám my máme
ty máš vy máte
on/ona/ono má oni/ony majú
hovoriť
Singular Plural
ja hovorím my hovoríme
ty hovoríš vy hovoríte
on/ona/ono hovorí oni/ony hovoria
mať sa
Singular Plural
ja sa mám my sa máme
ty sa máš vy sa máte
on/ona/ono sa má oni/ony sa majú

Tutear y tratar de usted

En eslovaco hay dos fomas diferentes de dirigirse a los demás:

  • tykanie - el tuteo (dirigirse a los demás informalmente) - la forma "ty" se usa para hablar con amigos, niños, miembros de familia, otros estudiantes, compañeros, etc.
  • vykanie (dirigirse a los demás formalmente, osea usando "usted") - la forma "vy" es formal, cortés, se usa para hablar con adultos desconocidos, niños hablando con adultos o estudiantes que hablan con sus profesores, también en oficinas, tiendas, etc.

Tutear - „ty“

  • Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
  • Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)

Tratar de "usted" - „vy“

  • Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
  • Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
  • Prajete si ešte niečo? (vy)
  • Nie, ďakujem. (ja)

Verbos modales

Los verbos modales expresan el deseo, la necesidad, o posibilidad de una acción. Están entre los verbos más usados.

chcieť
Singular Plural
ja chcem my chceme
ty chceš vy chcete
on / ona / ono chce oni / ony chcú
smieť
Singular Plural
ja smiem my smieme
ty smieš vy smiete
on / ona / ono smie oni / ony smú
môcť
Singular Plural
ja môžem my môžeme
ty môžeš vy môžete
on / ona / ono môže oni / ony môžu
musieť
Singular Plural
ja musím my musíme
ty musíš vy musíte
on / ona / ono musí oni / ony musia
mať
Singular Plural
ja mám my máme
ty máš vy máte
on / ona / ono má oni / ony majú
vedieť
Singular Plural
ja viem my vieme
ty vieš vy viete
on / ona / ono vie oni / ony vedia

Verbo modal smieť

Smieme ísť von?
= ¿Puedo salir?
Smiem vám ponúknuť kávu?
= ¿Puedo ofrecerle café?
Smiem sa hrať s ostatnými?
= ¿Puedo jugar con los demá?

El verbo smieť se usa a menudo en vez de el imperativo ((ne)smieť + infinitivo de otro verbo):

Nechoď tak ďaleko! Nesmieš chodiť tak ďaleko!
= ¡No vayas tan lejos! - ¡No debes ir tan lejos!
Nerob neporiadok! Nesmieš robiť neporiadok!
= ¡No hagas desorden! - ¡No debes hacer desorden!
Nenič hračky! Nesmieš ničiť hračky!
= ¡No rompas los juguetes! - ¡No debes romper los juguetes!

El verbo modal mať (significa "tener que", "deber")

El verbo modal {1} (= tener que, deber) se conjuga como el verbo {1}.

Čo mám robiť?
= ¿Qué se supone que debo hacer?
Dnes máš upratovať ty.
= hoy debes limpiar tú

A menudo se usa en la voz condicional

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.
= Deberías comer mucha fruta y verdura
Mali by sme už ísť.
= Deberíamos ya irnos
Čo by som mal urobiť?
= ¿Qué debo hacer?
Mal by si dlhšie spať.
= Deberías dormir más
Mali by ste sa učiť.
= Deberiaís estudiar
Mal by si sa sústrediť.
= Deberías concentrarte

El verbo modal mať (significa "tener que", "deber")

El verbo modal {1} (= tener que, deber) se conjuga como el verbo {1}.

Čo mám robiť?
= ¿Qué se supone que debo hacer?
Dnes máš upratovať ty.
= hoy debes limpiar tú

A menudo se usa en la voz condicional

Mal by si jesť veľa ovocia a zeleniny.
= Deberías comer mucha fruta y verdura
Mali by sme už ísť.
= Deberíamos ya irnos
Čo by som mal urobiť?
= ¿Qué debo hacer?
Mal by si dlhšie spať.
= Deberías dormir más
Mali by ste sa učiť.
= Deberiaís estudiar
Mal by si sa sústrediť.
= Deberías concentrarte

Pasado

El pasado de los verbos se forma usando el infinitivo. Retiramos la terminación -ť y añadimos la terminación -l.

písať → on písal
čítať → on čítal
brať → on bral
robiť → on robil
vidieť → on videl ?
rozumieť → on rozumel ?
niesť → on niesol ?
Singular Plural
ON muž písal ONI muži písali
ONA žena písala ONY ženy písali, deti písali
ONO dieťa písalo

En la primera y segunda persona añadimos la forma apropiada del verbo byť a esta forma:

Singular Plural
JA (ja) som písal/písala MY (my) sme písali
TY (ty) si písal/písala VY (vy) ste písali
ON (muž) písal ONI (muži) písali
ONA (žena) písala ONY (ženy) písali, (deti) písali
ONO (dieťa) písalo

El verbo byť:

Singular Plural
JA (ja) som bol/bola MY (my) sme boli
TY (ty) si bol/bola VY (vy) ste boli
ON (muž) bol ONI (muži) boli
ONA (žena) bola ONY (ženy) boli, (deti) boli
ONO (dieťa) bolo

Negación:

Singular Plural
JA (ja) som nebol/nebola MY (my) sme neboli
TY (ty) si nebol/nebola VY (vy) ste neboli
ON (muž) nebol ONI (muži) neboli
ONA (žena) nebola ONY (ženy) neboli, (deti) neboli
ONO (dieťa) nebolo

Futuro

El verbo byť:

ja budem my budeme
ty budeš vy budete
on/ona/ono bude oni/ony budú

Negación: (nebyť)

ja nebudem my nebudeme
ty nebudeš vy nebudete
on/ona/ono nebude oni/ony nebudú

Tiempo futuro de verbos imperfectivos

El futuro de estos verbos se forma muy fácilmente:

futuro del verbo byť + infinitivo nebyť + infinitivo
budem písať nebudem písať
budem robiť nebudem robiť
budem sa kúpať nebudem sa kúpať
budem jesť nebudem jesť

Nota: El verbo ísť (ja idem, ty ideš…) es imperfectivo. Sin embargo, el futuro del verbo ísť se forma de la siguiente manera: ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme etc.; la negación es nejsť (ja nejdem, ty nejdeš…) – futuro: ja nepôjdem, ty nepôjdeš etc.

Tiempo futuro de los verbos perfectivos

Por definición los verbos imperfectivos expresan el futuro. Entonces, no hay formas gramáticas para expresar el futuro de verbos perfectivos.

  • ja robím (imperfectivo)
  • ja urobím (perfectivo) - tiempo futuro (aunque no usamos las formas budem, budeš...)
Verbo imperfectivo (infinitivo) presente Futuro
jesť ja jem ja budem jesť
piť ja pijem ja budem piť
čítať ja čítam ja budem čítať
platiť ja platím ja budem platiť
Verbo perfectivo (infinitivo) presente Futuro
dojesť - ja dojem
dopiť - ja dopijem
prečítať - ja prečítam
zaplatiť - ja zaplatím

Imperativo

El imperativo se forma del plural de la tercera persona.

Infinitivo presente Tutear (ty) Tratar de "usted" (vy) 1. persona plural (my)
čítať oni/ony čítajú (ty) čítaj! (vy) čítajte! (my) čítajme!
hovoriť oni/ony hovoria (ty) hovor! (vy) hovorte! (my) hovorme!
hrať oni hrajú (ty) hraj! (vy) hrajte! (my) hrajme!
uspávať oni uspávajú uspávaj! uspávajte! uspávajme!
stavať oni stavajú stavaj! stavajte! stavajme!
skákať oni skáču skáč! skáčte! skáčme!
skladať oni skladajú skladaj! skladajte! skladajme!

Imperativo del verbo {1}:

ty buď!
= ¡Se! (singular)
my buďme!
= ¡Seamos!
vy buďte!
= sed/sean

Por ejemplo:

Infinitivo Tutear (ty) Tratar de "usted" (vy) 1. persona plural (my)
otvoriť ústa otvor ústa! otvorte ústa! otvorme ústa!
zhlboka dýchať zhlboka dýchaj! zhlboka dýchajte! zhlboka dýchajme!
piť čaj pi čaj! pite čaj! pime čaj!
jesť vitamíny jedz vitamíny! jedzte vitamíny! jedzme vitamíny!
užívať lieky užívaj lieky! užívajte lieky! užívajme lieky!
prísť na kontrolu príď na kontrolu! príďte na kontrolu! príďme na kontrolu!

Modo condicional

La forma condicional expresa una condición que se debe cumplir para que se cumpla una acción. Se forma añadiendo la particula {1} a la forma respectiva del verbo en el pasado:

presente Pasado Modo condicional
Píšem list.
(Estoy escribiendo una carta)
 Písal som list.
(Escribí una carta)
 Písal by som list.
(Escribiría una carta)
Mám čas.
(Tengo tiempo)
 Mal som čas.
(Tuve tiempo)
 Mal by som čas.
(Tendría tiempo)

A menudo se usa en una frase compleja con la conjunción subordinada {1}:

Písal by som list, keby som mal čas.
= Escribiría una carta si tuviera tiempo
Keby som chcel, išiel by som do kina.
= Si quisiera iría al cine

Atención.

  • Písal by som list, keby by som mal čas.
  • Keby by som chcel, išiel by som do kina.

La conjunción {1} solo se puede usar con el pasado.

Participio activo

  • Chlapec píše vetu.
  • (práve teraz) píšuci chlapec
    El niño está escribiendo

El participio activo se forma del plural de la 3a persona (//oni/ony píšu//) añadiendo el sufijo //-ci/ca/ce píšuci//. Tiene la forma de un adjetivo y se declina como //cudzí//.

Infinitivo presente Participio activo
čítať oni čítajú čítajúci žiak → žiak, ktorý práve číta
niño leyendo
tancovať oni tancujú tancujúce deti → deti, ktoré práve tancujú
niños bailando
robiť oni robia robiaci muž → muž, ktorý práve robí
hombre trabajando
nevidieť oni nevidia nevidiaci človek → človek, ktorý nevidí, je slepý
persona ciega
Singular Plural
ON ten spievajúci muž ONI tí spievajúci muži
ONA tá spievajúca žena ONY tie spievajúce ženy, tie spievajúce deti
ONO to spievajúce dieťa

Participio pasivo

  • Chlapec píše vetu.
  • (práve teraz) písaná veta
    (recién ahora) frase escrita

El participio pasivo se forma asi: sacamos la terminación –ť del infinitivo del verbo písať y añadimos la terminación -ný (para algunos verbos la terminación -ený, -tý) --> písaný / escrito.

písať → písaný písaná veta
čítať → čítaný čítaná kniha
volať → volaný volané číslo
robiť → robený robená práca
kúpiť → kúpený kúpené mlieko
kresliť → kreslený kreslený obrázok
ukryť → ukrytý ukryté deti
umyť → umytý umyté jablko
zaľúbiť sa → zaľúbený zaľúbený Tomáš

Todos los participios pasivos se declinan como adjetivos según el modelo de pekný.

Singular Plural
ON ten zaľúbený muž ONI tí zaľúbení muži
ONA tá čítaná kniha ONY tie čítané knihy, tie volané čísla
ONO to volané číslo

Verbos transitivos e intransitivos

Los verbos están divididos en dos grupos diferentes:

  1. Verbos transitivos - verbos que tienen un objeto directo (ejemplo - un objeto en el caso acusativo sin una preposición)
    • Žiak píše úlohu.
    • Eva číta knihu.
    • Nemám čas.
    • Vidím moju sestru.
    • Poznáš ju?
  2. Intransitivo - verbos que no tienen un objeto directo (ejemplo: un objeto en el caso acusativo sin una preposición) pero que tienen un objeto en el acusativo con una preposición o un objeto en cualquier otro caso.
    • Rozprávame sa o prázdninách.
    • Žiak sa pripravuje na vyučovanie.

Verbos perfectivos e imperfectivos

La mayoría de los verbos eslovaco puede tener dos formas: perfectiva (la acción ha terminado o está completada) y imperfectivo (la acción aún no ha terminado). Ejemplo:

umyť sa (perfectivo) umývať sa (imperfectivo)
učesať sa (perfectivo) česať sa (imperfectivo)
obliecť sa (perfectivo) obliekať sa (imperfectivo)

Imperfectivo - no sabemos si la acción expresado por estos verbos ha terminado o si continua o se repitirá.

Jano čítal knihu. No sabemos si ha leido el libro hasta el final o si continuará leyendo.
Jano jedol halušky. No sabemos si ha terminado o si continuará comiendo.
Jano písal list. No sabemos si la carta está terminada o si Jano continuará escribiendo.

Perfectivo - La acción expresada por el verbo está ya completada. Generalmente se usa con prefijos.

Jano prečítal knihu. Ha terminado de leer, la acción ha terminado
Jano dojedol halušky. Ha terminado - no continuará comiendo, se ha comido todas las masas.
Jano napísal list. El escribió - no continuará escribiendo, la carta está escrita, lista.
  • čítať → dočítať
  • jesť → dojesť
  • písať → dopísať, napísať
  • …

Ejemplos:

imperfectivo perfectivo
obliekať sa obliecť sa
vyzliekať sa vyzliecť sa
obúvať sa obuť sa
vyzúvať sa vyzuť sa
písať napísať
pýtať sa opýtať sa
jesť dojesť
raňajkovať doraňajkovať
učiť sa naučiť sa
robiť urobiť
hľadať nájsť
brať vziať
zarábať zarobiť
platiť zaplatiť
čítať prečítať
kupovať kúpiť
predávať predať
dávať dať
študovať vyštudovať
klásť položiť
vstávať vstať
upratovať upratať
uspávať uspať

Nota: No tienes que memorizar todas las formas de estos verbos. Elije aquellos que necesitas y que usas más frecuentemente y aprendelos de memoria. La forma perfectiva/imperfectiva de otros verbos están en los diccionarios.

La diferencia entre ísť y chodiť

  • ísť - un vez
  • chodiť - varias veces, muy seguido, a menudo,
Kde je Jano? Išiel do školy. ahora, una vez
Na akú školu chodí Jano? Chodí na strednú školu. a la escuela que va/asiste
  • Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
  • Ako často chodíš do zahraničia?
  • Chodíš stále na tú istú školu?
  • Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
  • Chodíte radi na koncerty?

El futuro de estos dos verbos se forma de manera diferente

Ja idem zajtra do školy.
= Mañana voy a la escuela
Ja pôjdem zajtra do školy.
= Voy a ir a la escuela mañana
Ja chodím na strednú školu.
= Voy a una escuela secundaria
Ja budem chodiť na strednú školu.
= Voy a la escuela secundaria

Interés:

Chceš ísť so mnou?
= ¿Quieres ir conmigo?
Chceš so mnou chodiť?
= ¿Quieres ir conmigo?

Cuidado con la diferencia entre estos verbos.

Volver arriba