O jazyku

Slovenský národný jazyk sa skúma predovšetkým v Slovenskej akadémii vied, ktorá bola – ešte ako Slovenská akadémia vied a umení – založená v roku 1943. Jedným z prvých akademických pracovísk bol Jazykovedný ústav, ktorý sa v rámci svojho širokého zamerania venuje:

• základnému výskumu (slovenského) jazyka,
• tvorbe výkladových, prekladových i špecializovaných slovníkov,
• popularizačnej činnosti v rámci jazykovej kultúry a jazykovej výchovy.

Počas šesťdesiatich piatich rokov svojej existencie sa ústav zameriaval na teoretické a metodologické otázky jazykovedného výskumu i na výskum slovenského (spisovného) jazyka, jeho systému, dynamiku i okolie tohto systému, na výskum nárečových a sociálnych variet slovenčiny, vonkajších i vnútorných dejín slovenského jazyka, na synchróniu i diachróniu. Neskôr k tomu pristúpil aj etymologický výskum slovenského jazyka, výskum vzťahov a kontaktov slovenského jazyka s inými (najmä susednými) jazykmi a v súlade s tzv. komunikačno-pragmatickým obratom sa od 90. rokov 20. storočia zásadne posilnila sociolingvistická a kulturologická problematika, pričom najnovšie sa tu úspešne a s veľkým úžitkom presadila aj počítačová a korpusová lingvistika (databáza Slovenského národného korpusu obsahuje vyše 700 miliónov textových jednotiek).

V súčasnosti činnosť ústavu prebieha v rámci siedmich oddelení, ktorými sú 1. oddelenie súčasnej lexikológie a lexikografie, 2. oddelenie jazykovej kultúry a terminológie, 3. dialektologické oddelenie, 4. oddelenie dejín slovenčiny, 5. oddelenie súčasného jazyka, 6. oddelenie spracúvania lingvistických dát a 7. oddelenie Slovenského národného korpusu.

Slovakistický výskum pestujú na svojich katedrách slovenského jazyka aj univerzity v Bratislave, Prešove, Košiciach, v Banskej Bystrici, v Nitre, Trnave a v Ružomberku. Od r. 1941 funguje Slovenská jazykovedná spoločnosť, ktorá združuje vedeckých a odborných pracovníkov z oblasti slovakistiky, slavistiky, všeobecnej jazykovedy a príbuzných disciplín.