Oblikovanje pitanja

Izjavna rečenica ima uobičajen poredak riječi u rečenici:
subjekt + predikat + ostali rečenični dijelovi

(Ja) mám devätnásť rokov.
Zuzana má dvadsať rokov.

U pitanju (upitnoj rečenici) poredak subjekta i predikata promijenimo:

- Máš (ty) dvadsať rokov? Nie, ja nemám dvadsať rokov.
- Má Zuzka dvadsať rokov? Áno, Zuzka má dvadsať rokov.
Na ovakva pitanja možemo odgovarati: áno – nie [da - ne]. Radi se o pitanjima za utvrđivanje informacija. Njihova je melodija uzlazna.
- Máš dvadsať rokov?
- Voláš sa Kristína?
- Máš sa dobre?
- Koľko máš (ty) rokov?
- Koľko má Zuzka rokov?
Na ovakva pitanja ne možemo odgovarati sa áno – nie [da - ne], već moramo dopuniti informaciju koja nedostaje. Radi se o dopunskim pitanjima. Počinju sa upitnom zamjenicom (npr.. kto [tko], čo [što], koľko [koliko], kde [gdje] ...).
- Koľko máš rokov?
- Ako sa voláš?
- Kde bývaš?