Verbs

Verbs express a process, action, or condition of persons, animals and objects.

They are classified to the following categories:

According to meaning:

1. Full verbs
   • Action verbs (express an action)
     • Reflexive
       česať sa, umyť sa, učiť sa
     • Non-reflexive
       čítať, písať, hovoriť, cestovať
   • Stative verbs (express a status)
     • Reflexive
       tešiť sa, báť sa, cítiť sa
     • Non-reflexive
       rásť, ochorieť, kvitnúť
2. Auxiliary verbs
   chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (=mať povinnosť), byť (=existovať), začať, prestať, stať sa...

Action verbs are classified to the following categories:

1. Object verbs
   • Transitive:
     čítať (knihu), variť (polievku), kúpiť (dom)
   • Non-transitive:
     rozprávať sa (s bratom), pripravovať sa (na vyučovanie)
2. Non-object verbs
   plakať, sedieť, cestovať

According to the aspect, they are classified as follows:

1. Perfective verbs (perfective aspect)
   napísať, prečítať, dojesť, dopiť
2. Imperfective verbs (imperfective aspect)
   písať, čítať, jesť, piť

According to reflexivity they are classified as follows:

1. Reflexive
   tešiť sa, báť sa, usmievať sa, ponáhľať sa
2. Non-reflexive
   kresliť, rásť, myslieť, chodiť

Conjugation of verbs

Verbs have different endings for each person, singular and plural. There are several conjugations – that is, groups of verbs that are all conjugated the same way. In Slovak, these conjugations are referred to by the verb that serves as a model for the pattern of endings used by the conjugation.

In Slovak there are three verb tenses: present (píše), past (písal), and future (bude písať).

Useful verbs:

byť (to be)

Singular	Plural
ja som	my sme
ty si	vy ste
on/ona/ono je	oni/ony sú

bývať (to live)

Singular	Plural
ja bývam	my bývame
ty bývaš	vy bývate
on/ona/ono býva	oni/ony bývajú

volať sa (to be called)

Singular	Plural
ja sa volám	my sa voláme
ty sa voláš	vy sa voláte
on/ona/ono sa volá	oni/ony sa volajú

mať (to have)

Singular	Plural
ja mám	my máme
ty máš	vy máte
on/ona/ono má	oni/ony majú

hovoriť (to speak, to talk)

Singular	Plural
ja hovorím	my hovoríme
ty hovoríš	vy hovoríte
on/ona/ono hovorí	oni/ony hovoria

mať sa (to fare, to be [doing])

Singular	Plural
ja sa mám	my sa máme
ty sa máš	vy sa máte
on/ona/ono sa má	oni/ony sa majú

“Ty” form and “vy” form

In Slovak, there are two different ways of addressing others:

• tykanie (informal form of address) - the "ty" form is used to speak to friends, children, family members, other students at school, etc.
• vykanie (formal form of address) – the "vy" form, a polite mode of address, is used to talk to adult strangers, by children addressing adults or students addressing teachers, at offices, in shops, etc.

“Ty” form (Informal address) - „ty“

• Rozumieš/hovoríš po slovensky? (ty)
• Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale ešte nie veľmi dobre. (ja)

“Vy” form (Formal address) - „vy“

• Rozumiete/hovoríte po slovensky? (vy)
• Áno, rozumiem/hovorím po slovensky, ale veľmi málo. (ja)
• Prajete si ešte niečo? (vy)
• Nie, ďakujem. (ja)

Modal verbs

Modal verbs express the will, necessity, or possibility of an action. They are among the most frequently used verbs.

chcieť (to want)

Singular	Plural
ja chcem	my chceme
ty chceš	vy chcete
on / ona / ono chce	oni / ony chcú

smieť (can, may)

Singular	Plural
ja smiem	my smieme
ty smieš	vy smiete
on / ona / ono smie	oni / ony smú

môcť (can, to be able)

Singular	Plural
ja môžem	my môžeme
ty môžeš	vy môžete
on / ona / ono môže	oni / ony môžu

musieť (must, to have to)

Singular	Plural
ja musím	my musíme
ty musíš	vy musíte
on / ona / ono musí	oni / ony musia

mať (to have, should (to have an obligation to))

Singular	Plural
ja mám	my máme
ty máš	vy máte
on / ona / ono má	oni / ony majú

vedieť (to know)

Singular	Plural
ja viem	my vieme
ty vieš	vy viete
on / ona / ono vie	oni / ony vedia

Modal verb smieť

The verb smieť is often used instead of the imperative ((ne)smieť + infinitive of a full verb):

Modal verb mať (meaning "to have to", "must")

The modal verb mať (=to have to, must) is conjugated like the full verb mať (to have).

It is often used in the conditional mood:

Past tense

The past tense of verbs is formed from the infinitive. We remove the ending -ť and add the ending -l.

písať	on písal
čítať	on čítal
brať	on bral
robiť	on robil
vidieť	on videl*
rozumieť	on rozumel*
niesť	on niesol ?

ON	muž písal	ONI	muži písali
ONA	žena písala	ONY	ženy písali deti písali
ONO	dieťa písalo

In the first and second persons, we add the appropriate form of the verb byť to this form:

JA	(ja) som písal/písala	MY	(my) sme písali
TY	(ty) si písal/písala	VY	(vy) ste písali
ON	(muž) písal	ONI	(muži) písali
ONA	(žena) písala	ONY	(ženy) písali
ONO	(dieťa) písalo		(deti) písali

The verb byť :

JA	(ja) som bol/bola	MY	(my) sme boli
TY	(ty) si bol/bola	VY	(vy) ste boli
ON	(muž) bol	ONI	(muži) boli
ONA	(žena) bola	ONY	(ženy) boli
ONO	(dieťa) bolo		(deti) boli

Negation:

JA	(ja) som nebol/nebola	MY	(my) sme neboli
TY	(ty) si nebol/nebola	VY	(vy) ste neboli
ON	(muž) nebol	ONI	(muži) neboli
ONA	(žena) nebola	ONY	(ženy) neboli
ONO	(dieťa) nebolo		(deti) neboli

Future tense

The verb byť :

ja budem	my budeme
ty budeš	vy budete
on/ona/ono bude	oni/ony budú

Negation: ( nebyť )

ja nebudem	my nebudeme
ty nebudeš	vy nebudete
on/ona/ono nebude	oni/ony nebudú

Future tense of imperfective verbs

The future tense of these verbs is formed very easily:

Future tense of the verb byť + infinitive	nebyť + infinitive
budem písať	nebudem písať
budem robiť	nebudem robiť
budem sa kúpať	nebudem sa kúpať
budem jesť	nebudem jesť

NOTE: The verb ísť (ja idem, ty ideš...) is imperfective. However, the future tense of the verb ísť is formed as follows: ja pôjdem, ty pôjdeš, my pôjdeme, etc.; its negation is nejsť (ja nejdem, ty nejdeš...) – future tense: ja nepôjdem, ty nepôjdeš, etc.

Future tense of perfective verbs

Perfective verbs express the future tense by definition. Therefore, there are no grammatical forms for the future tense of perfective verbs.

• ja robím (imperfective)
• ja urobím (perfective) – future tense (although we do not use the forms budem, budeš...)

Imperative

The imperative is formed from the third person plural.

Imperative of the verb byť :

Examples:

Conditional mode

The conditional mode expresses a condition that must be fulfilled for an action to take place. It is formed by adding the particle by to the respective form of a verb in the past tense:

Present tense	Past tense	Conditional mode
Píšem list. (I'm writing a letter.)	Písal som list. (I was writing a letter.)	Písal by som list. (I would write a letter.)
Mám čas. (I have time.)	Mal som čas. (I had time.)	Mal by som čas. (I would have time.)

It is most frequently is used in a complex sentence with the subordinating conjunction keby (if):

Attention:

• Písal by som list, keby by som mal čas.
• Keby by som chcel, išiel by som do kina.

The conjunction keby can only be followed by the past tense.

Active participle

• Chlapec píše vetu.
• (práve teraz) píšuci chlapec
  the boy is writing

The active participle is formed from the 3rd person plural (oni/ony píšu) by adding the suffix -ci/ca/ce píšuci. It has the form of an adjective and is declined like cudzí.

Infinitive	Present tense	Active participle
čítať	oni čítajú	čítajúci žiak (= žiak, ktorý práve číta) a reading student
tancovať	oni tancujú	tancujúce deti (= deti, ktoré práve tancujú) dancing children
robiť	oni robia	robiaci muž (= muž, ktorý práve robí) a working man
nevidieť	oni nevidia	nevidiaci človek (= človek, ktorý nevidí, je slepý) a blind person

ON	ten spievajúci muž	ONI	tí spievajúci muži
ONA	tá spievajúca žena	ONY	tie spievajúce ženy tie spievajúce deti
ONO	to spievajúce dieťa

Passive participle

All passive participles are declined like adjectives according to the model of pekný.

ON	ten zaľúbený muž	ONI	tí zaľúbení muži
ONA	tá čítaná kniha	ONY	tie čítané knihy tie volané čísla
ONO	to volané číslo

Transitive and intransitive verbs

Verbs are divided into two different groups:

1. Transitive verbs – verbs that have a direct object (i.e. an object in the accusative case without a preposition).
   • Žiak píše úlohu.
   • Eva číta knihu.
   • Nemám čas.
   • Vidím moju sestru.
   • Poznáš ju?
2. Intransitive – verbs that do not have a direct object (i.e. an object in the accusative case without a preposition) but have an object in the accusative with a preposition or an object in any other case.
   • Rozprávame sa o prázdninách.
   • Žiak sa pripravuje na vyučovanie.

Perfective and imperfective verbs

Most Slovak verbs can have two forms: perfective (the action has ended or is complete) and imperfective (the action has not yet ended). Example:

umyť sa (perfective)	umývať sa (imperfective)
učesať sa (perfective)	česať sa (imperfective)
obliecť sa (perfective)	obliekať sa (imperfective)

Imperfective – we don't know whether the action expressed by these verbs has already ended or whether it continues or will be repeated.

Jano čítal knihu.	We don't know whether he has read the book to the end, or whether he will continue reading.
Jano jedol halušky.	We don't know whether he is finished, or whether he will continue eating.
Jano písal list.	We don't know whether the letter is finished, or whether Jano will continue writing.

Perfective - The action expressed by a verb in this form has been completed. It is mostly used with prefixes.

Jano prečítal knihu.	He has finished reading, the action has ended.
Jano dojedol halušky.	He has finished – he will not continue eating, he has eaten all the dumplings.
Jano napísal list.	He has written – he will not continue writing, the letter is finished.

• čítať - dočítať
• jesť - dojesť
• písať - dopísať, napísať
• ...

Examples:

imperfective	perfective
obliekať sa	obliecť sa
vyzliekať sa	vyzliecť sa
obúvať sa	obuť sa
vyzúvať sa	vyzuť sa
písať	napísať
pýtať sa	opýtať sa
jesť	dojesť
raňajkovať	doraňajkovať
učiť sa	naučiť sa
robiť	urobiť
hľadať	nájsť
brať	vziať
zarábať	zarobiť
platiť	zaplatiť
čítať	prečítať
kupovať	kúpiť
predávať	predať
dávať	dať
študovať	vyštudovať
klásť	položiť
vstávať	vstať
upratovať	upratať
uspávať	uspať

Note: you don't have to memorise all of these verb forms. Choose those that you need and use most frequently and learn them. The perfective/imperfective forms of other verbs can easily be found in a dictionary.

Difference between ísť and chodiť

• ísť - once, one time
• chodiť - several times, repeatedly, regularly, often

Kde je Jano? Išiel do školy.	now, once
Na akú školu chodí Jano? Chodí na strednú školu.	what school he attends

• Chodíte často na Slovensko? Nie, teraz ideme prvýkrát.
• Ako často chodíš do zahraničia?
• Chodíš stále na tú istú školu?
• Kam ideš? Idem do kina. Chceš ísť so mnou?
• Chodíte radi na koncerty?

The future tense of these two verbs is formed differently.

Interest:

Keep in mind the differences between these verbs.