1. Glavna stranica
  2. Gramatika
  3. Jednostavne i složene rečenice

Složena rečenica

Složena rečenica je spajanje dviju ili više rečenica u jednu cjelinu.

Ako se radi o spajanju samostalnih rečenica, koje nižemo, takve rečenice nazivamo nezavisnosložene rečenice. Spajanje glavne i zavisne rečenice (dakle rečenica, koje nisu nezavisne) dobivamo zavisnosložene rečenice.

Nezavisno složene rečenice

Zavisnosložena rečenica je spoj dviju ili više nezavisnih rečenica.

glavna rečenica + glavna rečenica (+ glavna rečenica + glavna rečenica...)

Poznajemo više vrst:

  • sastavne:
    Žiak sedí a píše úlohu.
  • rastavne:
    Buď sa hrajte s kočíkom, alebo kreslite obrázky.
  • suprotne:
    Chceli sme ísť na výlet, ale pršalo.
  • isključne:
    Deti poslúchali, ba aj hračky si upratali.

Zavisno složene rečenice

Zavisnosložena rečenica je spoj dviju ili više rečenica, od kojih je jedna glavna a druga zavisna rečenica.

glavna rečenica + zavisna rečenica

Zavisna rečenica uvijek razvija glavnu ili nezavisnu rečenicu.

Slovensko je stredoeurópska krajina. / Slovensko je krajina v strednej Európe.

Radi se o jednostavnim rečenicama, ne o složenim. U njima smo podcrtali atribut ( atribut odgovara na pitanje: aký? [kakav]).

Slovensko je krajina, ktorá sa nachádza v strednej Európe.

Napravili smo zavisnosloženu rečenicu. Atribut iz prethodne rečenice zamjenili smo zavisnosloženom atributnom rečenicom.

Glavna rečenica služi za pitanje, dok zavisnom odgovaramo.

Aká krajina je Slovensko? Taká, ktorá sa nachádza v strednej Európe.

Isto tako objekt možemo zamijeniti zavisnosloženom objektnom rečenicom, priložnu oznaku uzroka možemo zamijeniti zavisnosloženom uzročnom rečenicom itd.

Dievčatá sa rozprávali o prázdninách.
objekt (o čom? [o čemu?]) 		jednostavna rečenica
Dievčatá sa rozprávali o tom, čo robili cez prázdniny.
zavisnosložena rečenica objektna 		zavisnosložena rečenica
Neprišiel do školy pre chrípku.
priložna oznaka uzroka (prečo? [zašto?]) 		jednostavna rečenica
Neprišiel do školy, lebo mal chrípku.
zavisna rečenica uzročna (prečo? [zašto?]) 		zavisnosložena rečenica

Zavisno složena rečenica predmetna

  • Povedz, čo...
  • Myslím si, že...
  • Vieš, že...

Sada ćemo naučiti tvoriti složene rečenice sa zavisnom objektnom rečenicom. Pitanja na koja odgovaraju ove rečenice su: o čom? [o čemu?], čo? [što?], na čo? [na što?] i sl. Npr.:

Povedz, čo robíš dnes večer. Čo povedz? - Čo robíš dnes večer. Reci što radiš danas navečer. Hajde reci, što? - Što radiš danas navečer.
Myslím si, že Jano nepríde. Čo si myslím? - Že Jano nepríde. Mislim da Jano neće doći. Što mislim? - Da Jano neće doći.
Vieš, že Bratislava je hlavné mesto Slovenska? Čo vieš? - Že Bratislava je hlavné mesto Slovenska. Znaš da je Bratislava glavni grad Slovačke? Što znaš? - Da je Bratislava glavni grad Slovačke.
Teším sa, že sa zasa uvidíme. Na čo sa teším? - Že sa zasa uvidíme. Raduje me što ćemo se opet vidjeti. Čemu se radujem? - Što ćemo se opet vidjeti.

U ovakvoj složenoj rečenici najčešće koristimo veznik že [da].

  • Teším sa, že prídeš.
  • Povedal, že chodí na strednú školu.
  • Viem, že nič neviem.
  • Viete, že Peter teraz pracuje v Bratislave?

Poredak riječi u rečenici

Poredak riječi u rečenici se gotovo ne mijenja ( ali npr. povratne zamjenice sa [sebe, se/Akk.] i si [si/D.] mogu mijenjati mjesto u rečenici.

  • Jano nie je doma.
  • Povedal, že Jano nie je doma.
  • Zuzka bola cez prázdniny na esperantskom kongrese.
  • Vieš, že Zuzka bola cez prázdniny na esperantskom kongrese?
  • Stretneme sa zajtra.
  • Dohodli sme sa, že sa stretneme zajtra.

Zavisno složena rečenica priložne oznake uzroka

Prečo nemôže ísť Miško von? Zašto Miško ne može ići van?
Lebo je chorý. Jer je bolestan.
Miško nemôže ísť von, lebo je chorý. Miško ne može ići van, jer je bolestan.

grammar.sentences.com..why4

Musíš ísť domov, lebo je veľa hodín. Moraš ići kući, jer je puno sati.
Prečo musíš ísť domov? Lebo je veľa hodín. Zašto moraš ići kući? Jer je puno sati.
Prečo je Miško chorý? Lebo nebol teplo oblečený.
Miško je chorý, lebo nebol teplo oblečený. 		Zašto je Miško bolestan? Jer nije bio toplo obučen.
Miško je bolestan, jer nije bio toplo obučen.
Prečo teraz leží v posteli? Lebo má horúčku.
Teraz leží v posteli, lebo má horúčku. 		Zašto sada leži u krevetu? Jer ima temperaturu.
Sada leži u krevetu, jer ima temperaturu.
Prečo má horúčku? Lebo prechladol.
Má horúčku, lebo prechladol. 		Zašto ima temperaturu? Jer se prehladio.
Ima temperaturu, jer se prehladio.
Ja som neprechladla. Teplo som sa obliekla.
Ja som neprechladla, lebo som sa teplo obliekla. 		Ja se nisam prehladila. Toplo sam se obukla.
Ja se nisam prehladila, jer sam se toplo obukla.
Tom nemôže pracovať. Bolí ho chrbát.
Tom nemôže pracovať, lebo ho bolí chrbát. 		Tom ne može raditi. Bole ga leđa.
Tom ne može raditi, jer ga bole leđa.

Poredak riječi u rečenici

Poredak riječi u rečenici se gotovo ne mijenja ( ali npr. povratne zamjenice sa [sebe, se/Akk.] i si [si/D.] mogu mijenjati mjesto u rečenici.

  • Musím ísť domov. Je neskoro.
  • Musím ísť domov, lebo je neskoro.
  • Dnes nejdem do školy. Som chorý.
  • Dnes nejdem do školy, lebo som chorý.
  • Nejdem von. Učím sa.
  • Nejdem von, lebo sa učím.

Zavisno složena rečenica priložne oznake vremena

Keď bolo teplo, išli sme sa kúpať.
Kedy sme sa išli kúpať? Keď bolo teplo. 		Kad je bilo toplo, išli smo se kupati.
Kada smo se išli kupati? Kad je bilo toplo.
Keď napadol sneh, deti sa išli sánkovať.
Kedy sa deti išli sánkovať? Keď napadol sneh. 		Kad je napadao snijeg, djeca su išla sanjkati se.
Kada su djeca išla sanjkati se? Kad je pao snijeg.
Keď som mal desať rokov, otec mi kúpil nový bicykel.
Kedy mi otec kúpil nový bicykel? Keď som mal desať rokov. 		Kad sam imao deset godina, otac mi je kupio novi bicikl.
Kada mi je otac kupio nov bicikl? Kad sam imao deset godina.

Napravili smo složenu rečenicu sa zavisnom vremenskom rečenicom. Pitanja na koja ova rečenica odgovara jesu: kedy? [kada?], ako často? [kako često?], ako dlho? [kako dugo?]. U toj složenoj rečenici najčešće koristimo veznik keď [kada].

Poredak riječi u rečenici

Uobičajen poredak riječi u rečenici:

Keď mal Jano čas, často sa lyžoval.
veznik keď [kada] + predikat + subjekt + ostali rečenični dijelovi

Poredak rečenica u složenoj rečenici možemo promijeniti:

Otec mi kúpil nový bicykel, keď som mal desať rokov.

Zavisno složena rečenica posvojna

Sada ćemo naučiti tvoriti složene rečenice sa zavisnom atributnom rečenicom. Postavljamo pitanje: aký? [kakav?], ktorý? [koji?]. U ovoj složenoj rečenici najčešće rečenice spajamo pomoću odnosne zamjenice ktorý [koji], ktorá [koja], v ktorom [u kojem] …

Slovensko je krásna krajina. jednostavna rečenica
Slovensko je krajina, ktorá je krásna. zavisnosložena rečenica
Aká krajina? Krajina, ktorá je krásna.
Vybral som si lacnejšie tričko. jednostavna rečenica
Vybral som si tričko, ktoré je lacnejšie. zavisnosložena rečenica
Aké tričko? Tričko, ktoré je lacnejšie.
Čítam veľmi zaujímavý článok. jednostavna rečenica
Čítam článok, ktorý je veľmi zaujímavý. zavisnosložena rečenica
Aký článok? Článok, ktorý je veľmi zaujímavý.

Ovakvu vrstu složenih rečenica često koristimo kod objašnjavanja, u različitim definicijama, opisima i sl. Npr.:

  • Slovensko je krajina, ktorá sa nachádza v strednej Európe.
  • Aká krajina? Krajina, ktorá sa nachádza v strednej Európe.
  • Redaktor je človek, ktorý píše články na Wikipédii.
  • Aký človek? Človek, ktorý píše články na Wikipédii.

Poredak riječi u rečenici

Poredak riječi u rečenici se gotovo ne mijenja ( ali npr. povratne zamjenice sa [sebe, se/Akk.] i si [si/D.] mogu mijenjati mjesto u rečenici.

  • Wikipédia je encyklopédia. Je zadarmo.
  • Wikipédia je encyklopédia, ktorá je zadarmo.
  • To je program. Slúži na písanie textu.
  • To je program, ktorý slúži na písanie textu.
  • Slovensko je štát. Nachádza sa v Európe.
  • Slovensko je štát, ktorý sa nachádza v Európe.