Pravidlo o rytmickom krátení

Slovenčina sa od ostatných slovanských jazykov odlišuje pravidlom o rytmickom krátení: v slovenčine nesmú nasledovať bezprostredne po sebe dve dlhé slabiky.

Dlhé slabiky sú tie slabiky, v ktorých sa nachádza dlhá samohláska (á, é, í, ó, ú), dlhá slabikotvorná spoluhláska (ŕ, ĺ) alebo dvojhláska (ia, ie, iu, ô). S týmto pravidlom sa často stretávame pri adjektívach.

• pekná ruža (pekná ruža)
• červená ruža (červená ruža)
• krásna ruža (krásna ruža)

Pretože koreň slova krásn- je už dlhý, koncovka -ý, -á, -é sa musí skrátiť: krásny, krásna, krásne. Slovné korene pekn- a červen- sú krátke, preto koncovka môže zostať normálna, dlhá (pekná, červená).

Pri skracovaní sa dlhé samohlásky menia na krátke samohlásky; dvojhlásky sa menia takto:

• ia – a
• ie – e
• iu – u
• ô – o

Pravidlo o rytmickom krátení má množstvo výnimiek.

Výnimky z pravidla o rytmickom krátení

Pri substantívach:

• vzor vysvedčenie, napr.: lístie, prútie, skálie
• substantíva ženského rodu (genitív plurálu), napr.: básní, tlačiarní, piesní
• vzory žena, ulica, mesto (genitív plurálu), napr.: výhier/výher, hospodárstiev
• zakončené na -iar, -iareň, napr.: múčiar, bieliareň
• s predponami ná-, zá-, sú-, napr.: nátierka, zásielka, súčiastka

Pri adjektívach:

• vzor páví, napr.: líščí, kohútí

Pri zámenách:

• neurčité zámená, napr.: niekým, niečím, bárským, bohviečie, čertviečím, ktoviekým, neviemčiu

Pri slovesách:

• opakovacie slovesá, napr.: chválievať, strážievať
• vzor rozumieť, napr.: zmúdrieť
• prechodník, napr.: chváliac, súdiac
• činné príčastie prítomné, napr.: chváliaci, súdiaci
• činné príčastie minulé (arch.), napr.: vyliavší, zakliavší

Pri rôznych zložených slovách, napr.:

• prvýkrát, tisícnásobne, viacmiestny