Podstatné mená
Substantíva pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje.
Delíme ich na:
Všeobecné |
Pomenovania osôb, zvierat, vecí... toho istého druhu Píšeme ich s malým začiatočným písmenom |
človek, učiteľ, pes, dom, strom, kniha, škola, mesiac, leto, pondelok, január |
---|---|---|
Vlastné |
Mená jedinečných osôb, zvierat, vecí, zemepisných názvov, sviatkov... Píšeme ich s VEĽKÝM začiatočným písmenom. Názvy dní v týždni a mesiacov sa za vlastné nepovažujú! |
Zuzana, Dunčo, Vysoké Tatry, Bratislava, Slovensko, Vianoce, Veľká noc |
Konkrétne |
Pomenovania osôb, zvierat, vecí Hmotné, možno ich pozorovať zmyslami |
brat, Karol, mačka, pes, ryba, zajac, stôl, dom, kniha, škola |
Abstraktné |
Pomenovania vlastností, dejov Nehmotné, nemožno ich pozorovať zmyslami |
zdravie, múdrosť, šťastie, láska, leto, prázdniny, matematika |
Skloňovanie podstatných mien
Substantíva v slovenčine ohýbame (skloňujeme) podľa viacerých vzorov. Každý gramatický rod (mužský, ženský a stredný) má svoje vlastné vzory. Tak ako musíme v slovenčine vedieť, akého rodu je to-ktoré substantívum, musíme tiež vedieť, podľa akého vzoru sa skloňuje. To nám umožňuje správne ho používať.
Napr. substantívum mama sa skloňuje podľa vzoru žena.
Singulár | Plurál | |
---|---|---|
žena | ||
N | žena | ženy |
G | ženy | žien |
D | žene | ženám |
A | ženu | ženy |
L (o) | žene | ženách |
I (so) | ženou | ženami |
Singulár | Plurál | |
---|---|---|
mama | ||
N | mama | mamy |
G | mamy | mám |
D | mame | mamám |
A | mamu | mamy |
L (o) | mame | mamách |
I (so) | mamou | mamami |
Tiež: babka, vnučka, dcéra, rodina, priateľka...
Substantívum chlapec sa skloňuje podľa vzoru chlap.
Singulár | Plurál | |
---|---|---|
chlap | ||
N | chlap | chlapi |
G | chlapa | chlapov |
D | chlapovi | chlapom |
A | chlapa | chlapov |
L (o) | chlapovi | chlapoch |
I (so) | chlapom | chlapmi |
Singulár | Plurál | |
---|---|---|
chlapec | ||
N | chlapec | chlapci |
G | chlapca | chlapcov |
D | chlapcovi | chlapcom |
A | chlapca | chlapcov |
L (o) | chlapcovi | chlapcoch |
I (so) | chlapcom | chlapcami ? |
Tiež: vnuk, dedko, otec, syn, priateľ, študent, muž...
Vzory substantív
Mužský rod
Životné substantíva | Neživotné substantíva | Substantíva cudzieho pôvodu | ||||
---|---|---|---|---|---|---|
chlap | hrdina | dub | stroj | kuli | ||
Singulár | N | chlap | hrdin-a | dub | stroj | kuli |
G | chlap-a | hrdin-u | dub-a | stroj-a | kuli-ho | |
D | chlap-ovi | hrdin-ovi | dub-u | stroj-u | kuli-mu | |
A | chlap-a | hrdin-u | dub | stroj | kuli-ho | |
L | chlap-ovi | hrdin-ovi | dub-e | stroj-i | kuli-m | |
I | chlap-om | hrdin-om | dub-om | stroj-om | kuli-m | |
Plurál | N | chlap-i | hrdin-ovia | dub-y | stroj-e | kuli-ovia |
G | chlap-ov | hrdin-ov | dub-ov | stroj-ov | kuli-ov | |
D | chlap-om | hrdin-om | dub-om | stroj-om | kuli-om | |
A | chlap-ov | hrdin-ov | dub-y | stroj-e | kuli-ov | |
L | chlap-och | hrdin-och | dub-och | stroj-och | kuli-och | |
I | chlap-mi | hrdin-ami | dub-mi | stroj-mi | kuli-ami |
Pomôcka:
Mužský rod | |
---|---|
životné ? | neživotné ? |
|
|
Zvieracie substantíva mužského rodu skloňujeme v singulári podľa vzoru chlap, v pluráli podľa vzoru dub (ak substantívum končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku) alebo podľa vzoru stroj (ak substantívum končí na mäkkú spoluhlásku).
Vzor chlap
Podľa vzoru chlap skloňujeme:
- substantíva mužského rodu, životné, ktoré sú zakončené na spoluhlásku alebo na -o:
chlapec, otec, syn, dedo, Jano, pes, vnuk, spolužiak - len v singulári - zvieracie substantíva:
pes, vlk, vták, lev, medveď, kôň
Pozn.: N pl. môže mať aj koncovky -ovia (synovia, otcovia, dedovia...) a -ia (učitelia, bratia...).
Vzor hrdina
Podľa vzoru hrdina skloňujeme:
-
substantíva mužského rodu (životné), ktoré sú zakončené na -a:
sudca, sluha, hokejista, huslista
Pozn.: Slová zakončené na -ista majú v N pl. koncovku -i (huslisti, hokejisti...).
Vzor dub
Podľa vzoru dub skloňujeme:
-
substantíva mužského rodu (neživotné), ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku:
potok, dom, strom, obraz, autobus, trolejbus, pondelok, utorok, štvrtok, piatok -
len v pluráli - zvieracie substantíva zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku:
slon, had, vlk, lev
Vzor stroj
Podľa vzoru stroj skloňujeme:
-
substantíva mužského rodu (neživotné), ktoré sú zakončené na mäkkú spoluhlásku:
kôš, oheň, nôž, čaj, počítač, dážď, máj, kameň -
len v pluráli - zvieracie substantíva zakončené na mäkkú spoluhlásku:
medveď, kôň, mravec
Vzor kuli
Podľa vzoru kuli skloňujeme:
-
cudzie substantíva mužského rodu, mužské mená a priezviská zakončené na samohlásky i, y, í, e, é, ä, ű, ö, ő:
pony, grizly, abbé, Škultéty, Goethe, Krčméry, Nietsche
Ženský rod
Singulár | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
žena | ulica | dlaň | kosť | gazdiná | idea | |
N | žen-a | ulic-a | dlaň | kosť | gazdin-á | ide-a |
G | žen-y | ulic-e | dlan-e | kost-i | gazdin-ej | ide-y |
D | žen-e | ulic-i | dlan-i | kost-i | gazdin-ej | ide-i |
A | žen-u | ulic-u | dlaň | kosť | gazdin-ú | ide-u |
L | žen-e | ulic-i | dlan-i | kost-i | gazdin-ej | ide-i |
I | žen-ou | ulic-ou | dlaň-ou | kosť-ou | gazdin-ou | ide-ou |
Plurál | ||||||
N | žen-y | ulic-e | dlan-e | kost-i | gazdin-é | ide-y |
G | žien/-í | ulíc/-í | dlan-í | kost-í | gazdín | ide-í |
D | žen-ám | ulic-iam | dlan-iam | kost-iam | gazdin-ám | ide-ám |
A | žen-y | ulic-e | dlan-e | kost-i | gazdin-é | ide-y |
L | žen-ách | ulic-iach | dlan-iach | kost-iach | gazdin-ách | ide-ách |
I | žen-ami | ulic-ami | dlaň-ami | kosť-ami | gazdin-ami | ide-ami |
Pomôcka:
Ženský rod | |
---|---|
Končia na -a | Končia na spoluhlásku |
|
|
Vzor žena
Podľa vzoru žena skloňujeme:
-
substantíva ženského rodu zakončené na -a. Pred -a je tvrdá alebo obojaká spoluhláska:
mama, dcéra, vnučka, rodina, kniha, cesta, voda, ruka, noha, hlava, streda, sobota
Pozn.: Keď v G pl. nepridávame žiadnu koncovku, predĺži sa koreň slova.
- mama - mám
- kniha - kníh
- ruka - rúk
- noha - nôh
Vzor ulica
Podľa vzoru ulica skloňujeme:
-
substantíva ženského rodu zakončené na -a. Pred -a je mäkká spoluhláska:
práca, stanica, schôdza, tabuľa, ruža, cibuľa, vaňa, fľaša, nedeľa, chvíľa
Pozn.: Keď v G pl. nepridávame žiadnu koncovku, predĺži sa koreň slova.
- stanica - staníc
- tabuľa - tabúľ
- fľaša - fliaš
- chvíľa - chvíľ
Vzor dlaň
Podľa vzoru dlaň skloňujeme:
-
substantíva ženského rodu zakončené na spoluhlásku. V N pl. sú zakončené na -e (dlane):
pieseň, loď, báseň, reportáž, posteľ, predpoveď
Vzor kosť
Podľa vzoru kosť skloňujeme:
-
substantíva ženského rodu zakončené na spoluhlásku. V N pl. sú zakončené na -i (kosti):
vec, noc, step, pomoc, zmes, radosť, krv
Vzor gazdiná
Podľa vzoru gazdiná skloňujeme:
-
substantíva ženského rodu - len málo slov. Ide vždy o pomenovania osôb, väčšinou z feudálneho obdobia:
princezná, kráľovná, cisárovná, šľachtičná, stryná
Vzor idea
Niekedy sa vyčleňuje samostatný vzor idea. Podľa vzoru idea skloňujeme:
-
cudzie substantíva ženského rodu zakončené na -ea, -oa, -ua:
orchidea, Andrea, aloa, Nikaragua, Ikea
Samostatné skloňovanie majú slová mať (mať) a pani (pani).
Singulár | Plurál | |
---|---|---|
mať | ||
N | mať | mater-e |
G | mater-e | mater-í |
D | mater-i | mater-iam |
A | mať | mater-e |
L | mater-i | mater-iach |
I | mater-ou | mater-ami |
Singulár | Plurál | |
---|---|---|
pani | ||
N | pan-i | pan-ie |
G | pan-ej | pan-í |
D | pan-ej | pan-iam |
A | pan-iu | pan-ie |
L | pan-ej | pan-iach |
I | paň-ou | pan-iami |
Pozn.: Substantívum pani skloňujeme iba vtedy, keď stojí samostatne. V spojení s vlastným menom ho neskloňujeme.
- to je pani Malá
- ideme od pani Malej
- ideme k pani Malej
- vidím pani Malú
Stredný rod
Singulár | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
mest-o | srdce | vysvedčenie | dievča | |||
N | mest-o | srdc-e | vysvedčen-ie | dievč-a | ||
G | mest-a | srdc-a | vysvedčen-ia | dievč-aťa | ||
D | mest-u | srdc-u | vysvedčen-iu | dievč-aťu | ||
A | mest-o | srdc-e | vysvedčen-ie | dievč-a | ||
L | mest-e/-u | srdc-i | vysvedčen-í | dievč-ati | ||
I | mest-om | srdc-om | vysvedčen-ím | dievčať-om | ||
Plurál | ||||||
N | mest-á | srdc-ia | vysvedčen-ia | dievč-atá/-ence | ||
G | miest/-í | sŕdc | vysvedčen-í | dievč-at/-eniec | ||
D | mest-ám | srdc-iam | vysvedčen-iam | dievč-atám/-encom | ||
A | mest-á | srdc-ia | vysvedčen-ia | dievč-atá/-ence | ||
L | mest-ách | srdc-iach | vysvedčen-iach | dievč-atách/-encoch | ||
I | mest-ami | srdc-ami | vysvedčen-iami | dievč-atami/-encami |
Pomôcka:
Stredný rod |
---|
|
Vzor mesto
Podľa vzoru mesto skloňujeme:
-
substantíva stredného rodu zakončené na -o:
auto, koleso, jablko, Slovensko, kakao, drevo, dielo, vedro, oko, ucho, brucho, mydlo -
cudzie slová zakončené na -on alebo -um:
epiteton, múzeum
Vzor srdce
Podľa vzoru srdce skloňujeme:
-
substantíva stredného rodu zakončené na -e:
vajce, more, nástupište, pole
Vzor vysvedčenie
Podľa vzoru vysvedčenie skloňujeme:
-
substantíva stredného rodu zakončené na -ie:
lístie, stretnutie, zahraničie, námestie, umenie
Pozn.: Prípony sú vždy dlhé, nedodržiava sa pravidlo o rytmickom krátení.
Vzor dievča
Podľa vzoru dievča skloňujeme:
-
substantíva stredného rodu zakončené na -a alebo -ä:
dieťa, zviera, páža, knieža, mláďa, kura, žriebä
Pozn.: Slovo dieťa má v pl. tieto tvary:
deti, detí, deťom, deti, o deťoch, s deťmi.
Pomnožné podstatné mená
Niektoré podstatné mená majú len tvar plurálu napriek tomu, že pomenúvajú jediný predmet:
- tie nohavice, tie plavky, tie šaty, tie okuliare, tie nožnice, tie pľúca, tie Košice
- Čo je to? To sú okuliare.
- Aké sú okuliare? Okuliare sú nové.
- Čie sú to okuliare? Okuliare sú mamine.
- Tie okuliare sú nové a mamine.
Takéto podstatné mená nemajú tvar singuláru, len plurálu. Nazývame ich pomnožné. Skloňujeme ich len v pluráli.
Pomnožné podstatné meno:
Rozlišujte:
Jeden predmet (pomnožné podstatné meno) | Viac predmetov |
---|---|
|
|
S pomnožnými podstatnými menami sa často stretávame pri zemepisných názvoch.
- mesto Košice
- mesto Levice
- mesto Trenčianske Teplice
- pohorie Vysoké Tatry
- pohorie Nízke Tatry
- Alpy, Benátky, Atény, Piešťany, Donovaly, Kúty...
Názvy povolaní v ženskom rode
Názvy povolaní v ženskom rode tvoríme pomocou prípony -ka:
- lekár - lekárka
- predavač - predavačka
- kuchár - kuchárka
- učiteľ - učiteľka
- podnikateľ - podnikateľka
- kuchár - kuchárka
- pekár - pekárka
- manažér - manažérka
- sekretár - sekretárka
- policajt - policajtka
- prekladateľ - prekladateľka
- fotograf - fotografka
Ak sa povolanie v mužskom rode končí na -k, -k sa zmení na -č a opäť pridáme príponu -ka:
- právnik - právnička
- pokladník - pokladníčka
- čašník - čašníčka
- tanečník - tanečníčka
- lekárnik - lekárnička
- informatik - informatička
- chemik - chemička
Zdrobneniny
V rozhovoroch s deťmi často používame zdrobneniny a familiárne oslovenia.
auto - autíčko | auto - autíčko |
dom - domček | dom - domček |
dieťa - dieťatko | dieťa - dieťatko |
mama - mamička | mama - mamička |
- Kde máš autíčka, Janko?
- Páči sa ti tento domček pre bábiky?
- Aké krásne dieťatko!
- Kde máš mamičku?
- a pod.
Od jedného slova možno niekedy utvoriť viacero zdrobnenín, napr.:
- Zuzana - Zuzka, Zuzička, Zuzanka...
- ruka - rúčka, ručička...
- mama - mamka, mamička, mamulienka...
- otec - otecko
- tato - tatko, tatíčko
Slovesné podstatné mená
Označujú dej ako slovesá, ale majú tvar substantíva. Tvoríme ich veľmi jednoducho: od infinitívu písať odtrhneme -ť a pridáme príponu -nie alebo -tie: písanie. Všetky sú stredného rodu a skloňujú sa podľa vzoru vysvedčenie. Platí pravidlo o rytmickom krátení: zapnúť - zapnutie.
písať + A | To je program na písanie + G |
---|---|
písať text |
To je program na písanie textu. To je program na písanie textu.
|
počúvať + A | To je program na počúvanie + G |
---|---|
počúvať hudbu |
To je program na počúvanie hudby. To je program na počúvanie hudby.
|
Pozor:
kresliť - kreslenie, vidieť - videnie, zapnúť - zapnutie, vypnúť - vypnutie