Zaimki

Zaimki zastępują rzeczowniki, przymiotniki, przysłówki i liczebniki. Dopełnienia zasadniczo nie zastępują, a jedynie nie wskazują

  • Žiak píše úlohu. - On píše úlohu.
  • Rád čítam zaujímavé knihy. - Rád čítam také knihy.

Zaimki dzielimy na :

  1. osobowe:
    • a) podstawowe: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
    • b) dzierżawcze: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
  2. zwrotne:
    • a) podstawowe: seba/sa (w C. sebe/si)
    • b) dzierżawcze: svoj
  3. wskazujące: ten, , to, , tie, tento, táto, toto, títo, tieto, onen, oné...
  4. pytające: kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? ako? koľký?
  5. wskaźniki zespolenia (w zdaniach podrzędni zlożonych): kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy, prečo, ako, koľký...
  6. nieokreślone: niečo, dakto, bárskoľko, všeličo, ktosi, kdekoľvek...
  7. upowszechniające: ten istý, taký istý, iný, každý, všetci, nikto, nijaký, sám, samý...

Odmiana zaimków

Odmiana zaimków osobowych

Zaimki osobowe ja, ty, on i ono mają formę długą (mňa, teba, jeho...) i krótką (ma, ťa, ho...). Forma krótka nigdy nie rozpoczyna zdania.

  • Vidím ťa. Ťa vidím.
  • Vidím teba. Teba vidím.

a) podstawowe

Liczba pojedyncza liczba mnoga
N ja ty on ona ono my vy oni ony
G mňa/ma teba/ťa jeho/neho/
-ňho/-ň
jej/nej jeho/neho/
nás vás ich/nich ich/nich
D mne/mi tebe/ti jemu/nemu/
mu
jej/nej jemu/nemu/
mu
nám vám im/nim im/nim
A mňa/ma teba/ťa jeho/neho/
ho/-ňho/
ju/ňu jeho/ho/
nás vás ich/nich ich/ne
L (o) mne (o) tebe (o) ňom (o) nej (o) ňom (o) nás (o) vás (o) nich (o) nich
I mnou tebou ním ňou ním nami vami nimi nimi

Uwaga: Formy neho, nemu, nej, ňu, nim, ne itd. stosuje się w połączeniu z przyimkami.

  • Čakám na neho.
  • Idem k nemu.
  • Bez nich je smutný.

b) dzierżawcze

Liczba pojedyncza
Rodzaj męski Rodzaj żeński Rodzaj nijaki
N môj moj-a moj-e
G môj-ho moj-ej môj-ho
D môj-mu moj-ej môj-mu
A
  • môj-ho ?
  • môj ?
moj-u moj-e
L moj-om moj-ej moj-om
I moj-ím moj-ou moj-ím
liczba mnoga
Rodzaj męski (Żywotne) Inne
N moj-i moj-e
G moj-ich moj-ich
D moj-im moj-im
A moj-ich moj-e
L moj-ich moj-ich
I moj-imi moj-imi

Uwaga: w tem sam sposób odmienia się zaimki tvoj, náš, váš a svoj.

O zaimki dzierżawcze pytamy zaimkami pytającymi čí, čia, čie(czyj? czyja? czyje?), dostosowując rodzaj zaimka do rodzaju odpowiedniego rzeczownika.

  • Čí je to pes? To je môj pes.
  • Čia je to kniha? To je tvoja kniha.
  • Čie je to auto? To je naše auto.
  • Čí to rodičia? To moji rodičia.
  • Čie to knihy? To moje knihy.
  • Čie to autá? To moje autá.
Liczba pojedyncza liczba mnoga
čí čia čie čí (męski ożywiony) čie (inne)
JA môj dom moja mama moje dieťa moji rodičia moje deti
TY tvoj dom tvoja mama tvoje dieťa tvoji rodičia tvoje deti
MY náš dom naša mama naše dieťa naši rodičia naše deti
VY váš dom vaša mama vaše dieťa vaši rodičia vaše deti
ON, ONO jeho dom mama dieťa rodičia deti
ONA jej dom mama dieťa rodičia deti
ich dom mama dieťa rodičia deti

Zaimki dzierżawcze w pierwszej osobie (jamôj; my - náš) i drugiej osobie (tytvoj; vy - váš) odmieniamy zgodnie z rzeczownikiem, z którym się łączą.

  • tvoja malá sestra
  • tvoju malú sestru
  • o tvojej malej sestre
  • ...

Zaimki dzierżawcze w trzeciej osobie (onjeho; onajej; onojeho; oniich; ony - ich) są nieodmienne! We wszystkich rodzajach, liczbach i przypadkach pozostają w tej samej formie.

  • jeho dom, jeho domu, jeho domy...
  • jej mačka, jej mačky, jej mačke...
  • ich auto, ich auta, ich autá...

Odmiana zaimków zwrotnych

a) podstawowe

  • N -
  • G - seba
  • D - sebe/si
  • A - seba/sa
  • L - (o) sebe
  • I - sebou

Zaimki zwrotne mogą występować przy wyrazach, przy których w innych językach się nie pojawiają i na odwrót:

volať sa nazywam się

Podczas odmiany przez osoby zaimek zwrotny sa nie zmienia swojej formy!

  • Ako sa voláš?
  • Volám sa Kristína.
  • Oni sa volajú Karl a Tom.

b) dzierżawcze

Liczba pojedyncza
Rodzaj męski Rodzaj żeński Rodzaj nijaki
N svoj svoj-a svoj-e
G svoj-ho svoj-ej svoj-ho
D svoj-mu svoj-ej svoj-mu
A
  • svoj-ho ?
  • svoj ?
svoj-u svoj-e
L svoj-om svoj-ej svoj-om
I svoj-ím svoj-ou svoj-ím
liczba mnoga
Rodzaj męski (Żywotne) Inne
N svoj-i svoj-e
G svoj-ich svoj-ich
D svoj-im svoj-im
A svoj-ich svoj-e
L svoj-ich svoj-ich
I svoj-imi svoj-imi

Kiedy używamy zaimka zwrotnego svoj?

Jano mi požičal knihu. Čiu knihu? Svoju knihu. -> Jano mi požičal svoju knihu.
Jano pozyczyl mi książkę. Czyją książkę? Swoją książkę. --> Jano pożyczył mi swoją książkę.

Uwaga: Nie możemy powiedzieć: Svoja kniha je zaujímavá. – takie zdanie jest nielogiczne.

On mi požičal svoju knihu.
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
On mi požičal svoju knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
On mi požičal jeho knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Ona mi požičala svoju knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Ona mi požičala jej knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.

Kolejne przykłady:

  • Rodičia dali svoje deti do materskej školy.
  • Trénujte svoju pamäť!
  • Svoj mozog musíme cvičiť.
  • Deti ľúbia svojich rodičov.

Odmiana zaimków wskazujących

Liczba pojedyncza liczba mnoga
N ten to tie
G toho tej toho tých tých
D tomu tej tomu tým tým
A toho / ten ? to tých tie
L (o) tom tej tom tých tých
I tým tou tým tými tými

Odmiana zaimkow pytających

Liczba pojedyncza liczba mnoga
N aký? aká? aké? akí? aké?
G akého? akej? akého? akých? akých?
D akému? akej? akému? akým? akým?
A akého? / aký? ? akú? aké? akých? aké?
L (o) akom? akej? akom? akých? akých?
I akým? akou? akým? akými? akými?
Liczba pojedyncza liczba mnoga
N čí? čia? čie? čí? čie?
G čieho? čej? čieho? čích? čích?
D čiemu? čej? čiemu? čím? čím?
A čieho? / čí? ? čiu? čie? čích? čie?
L (o) čom? čej? čom? čích? čích?
I čím? čou? čím? čími? čími?

Odmiana zaimków pytających kto, čo (pytania o przypadki)

N kto? čo?
G koho? čoho?
D komu? čomu?
A koho? čo?
L (o) kom? čom?
I kým? čím?

Różnica między aký - ktorý (jaki - który)

  • Do akého obchodu? pytamy o własnosci przedmitu. Np.
    Do malého obchodu, do veľkého obchodu, do nového obchodu...
  • Do ktorého obchodu? pytamy o komkretny przedmiot. Np.
    Do tohto obchodu, do toho nového obchodu na Dlhej ulici...
  • Aké tričko sa ti páči? biele, červené, dlhé, krátke, moderné....
  • Ktoré tričko sa ti páči? tamto, toto biele, to červené...

Różnica między radi - rady

Chcete ísť s nami?

Veľmi radi! (mężczyźni lub mężczyźni + kobiety, dzieci) rodzaj męski, żywotne
Veľmi rady! (tylko kobiety ew., dzieci) pozostałe rodzaje
Oni radi. (mężczyźni lub mężczyźni + kobiety, dzieci) rodzaj męski, żywotne
Ony rady. (tylko kobiety ew., dzieci) pozostałe rodzaje

Jeżeli w grupie pojawia się chociaż jeden mężczyzna, chłopiec (rzeczownik musi być rodzaju męskiego), trzeba stosować formę oni (radi).(= rodzaj męskoosobowy).