Zaimki
Zaimki zastępują rzeczowniki, przymiotniki, przysłówki i liczebniki. Dopełnienia zasadniczo nie zastępują, a jedynie nie wskazują
Žiak píše úlohu. - On píše úlohu. Rád čítam zaujímavé knihy. - Rád čítam také knihy.
Zaimki dzielimy na :
- osobowe:
- a) podstawowe:
ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony - b) dzierżawcze:
môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
- a) podstawowe:
- zwrotne:
- a) podstawowe:
seba/sa (w C.sebe/si ) - b) dzierżawcze:
svoj
- a) podstawowe:
- wskazujące:
ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo, tieto, onen, oné... - pytające:
kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? ako? koľký? - wskaźniki zespolenia (w zdaniach podrzędni zlożonych):
kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy, prečo, ako, koľký... - nieokreślone:
niečo, dakto, bárskoľko, všeličo, ktosi, kdekoľvek... - upowszechniające:
ten istý, taký istý, iný, každý, všetci, nikto, nijaký, sám, samý...
Odmiana zaimków
Odmiana zaimków osobowych
Zaimki osobowe
Vidím ťa. Ťa vidím. Vidím teba. Teba vidím.
a) podstawowe
Liczba pojedyncza | liczba mnoga | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
N | |||||||||
G | mňa/ma | teba/ťa | jeho/neho/ -ňho/-ň |
jej/nej | jeho/neho/ -ň |
nás | vás | ich/nich | ich/nich |
D | mne/mi | tebe/ti | jemu/nemu/ mu |
jej/nej | jemu/nemu/ mu |
nám | vám | im/nim | im/nim |
A | mňa/ma | teba/ťa | jeho/neho/ ho/-ňho/ -ň |
ju/ňu | jeho/ho/ -ň |
nás | vás | ich/nich | ich/ne |
L | (o) mne | (o) tebe | (o) ňom | (o) nej | (o) ňom | (o) nás | (o) vás | (o) nich | (o) nich |
I | mnou | tebou | ním | ňou | ním | nami | vami | nimi | nimi |
Uwaga: Formy neho, nemu, nej, ňu, nim, ne itd. stosuje się w połączeniu z przyimkami.
Čakám na neho. Idem k nemu. Bez nich je smutný.
b) dzierżawcze
Liczba pojedyncza | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Rodzaj męski | Rodzaj żeński | Rodzaj nijaki | ||||
N | moj-a | moj-e | ||||
G | môj-ho | moj-ej | môj-ho | |||
D | môj-mu | moj-ej | môj-mu | |||
A |
|
moj-u | moj-e | |||
L | moj-om | moj-ej | moj-om | |||
I | moj-ím | moj-ou | moj-ím |
liczba mnoga | |||
---|---|---|---|
Rodzaj męski (Żywotne) | Inne | ||
N | moj-i | moj-e | |
G | moj-ich | moj-ich | |
D | moj-im | moj-im | |
A | moj-ich | moj-e | |
L | moj-ich | moj-ich | |
I | moj-imi | moj-imi |
Uwaga: w tem sam sposób odmienia się zaimki
O zaimki dzierżawcze pytamy zaimkami pytającymi
Čí je to pes? To je môj pes. Čia je to kniha? To je tvoja kniha. Čie je to auto? To je naše auto.
Čí sú to rodičia? To sú moji rodičia. Čie sú to knihy? To sú moje knihy. Čie sú to autá? To sú moje autá.
Liczba pojedyncza | liczba mnoga | ||||
---|---|---|---|---|---|
čí (męski ożywiony) | čie (inne) | ||||
JA | |||||
TY | |||||
MY | |||||
VY | |||||
ON, ONO | |||||
ONA | |||||
Zaimki dzierżawcze w pierwszej osobie (
tvoja malá sestra tvoju malú sestru o tvojej malej sestre - ...
Zaimki dzierżawcze w trzeciej osobie (
jeho dom, jeho domu, jeho domy... jej mačka, jej mačky, jej mačke... ich auto, ich auta, ich autá...
Odmiana zaimków zwrotnych
a) podstawowe
- N -
- G - seba
- D - sebe/si
- A - seba/sa
- L - (o) sebe
- I - sebou
Zaimki zwrotne mogą występować przy wyrazach, przy których w innych językach się nie pojawiają i na odwrót:
Podczas odmiany przez osoby zaimek zwrotny sa nie zmienia swojej formy!
Ako sa voláš? Volám sa Kristína. Oni sa volajú Karl a Tom.
b) dzierżawcze
Liczba pojedyncza | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Rodzaj męski | Rodzaj żeński | Rodzaj nijaki | ||||
N | svoj-a | svoj-e | ||||
G | svoj-ho | svoj-ej | svoj-ho | |||
D | svoj-mu | svoj-ej | svoj-mu | |||
A |
| svoj-u | svoj-e | |||
L | svoj-om | svoj-ej | svoj-om | |||
I | svoj-ím | svoj-ou | svoj-ím |
liczba mnoga | |||
---|---|---|---|
Rodzaj męski (Żywotne) | Inne | ||
N | svoj-i | svoj-e | |
G | svoj-ich | svoj-ich | |
D | svoj-im | svoj-im | |
A | svoj-ich | svoj-e | |
L | svoj-ich | svoj-ich | |
I | svoj-imi | svoj-imi |
Kiedy używamy zaimka zwrotnego svoj?
Jano pozyczyl mi książkę. Czyją książkę? Swoją książkę. --> Jano pożyczył mi swoją książkę.
Uwaga: Nie możemy powiedzieć:
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.
Kolejne przykłady:
Rodičia dali svoje deti do materskej školy. Trénujte svoju pamäť! Svoj mozog musíme cvičiť. Deti ľúbia svojich rodičov.
Odmiana zaimków wskazujących
Liczba pojedyncza | liczba mnoga | ||||
---|---|---|---|---|---|
N | |||||
G | toho | tej | toho | tých | tých |
D | tomu | tej | tomu | tým | tým |
A | toho / ten ? | tú | to | tých | tie |
L (o) | tom | tej | tom | tých | tých |
I | tým | tou | tým | tými | tými |
Odmiana zaimkow pytających
Liczba pojedyncza | liczba mnoga | ||||
---|---|---|---|---|---|
N | |||||
G | akého? | akej? | akého? | akých? | akých? |
D | akému? | akej? | akému? | akým? | akým? |
A | akého? / aký? ? | akú? | aké? | akých? | aké? |
L (o) | akom? | akej? | akom? | akých? | akých? |
I | akým? | akou? | akým? | akými? | akými? |
Liczba pojedyncza | liczba mnoga | ||||
---|---|---|---|---|---|
N | |||||
G | čieho? | čej? | čieho? | čích? | čích? |
D | čiemu? | čej? | čiemu? | čím? | čím? |
A | čieho? / čí? ? | čiu? | čie? | čích? | čie? |
L (o) | čom? | čej? | čom? | čích? | čích? |
I | čím? | čou? | čím? | čími? | čími? |
Odmiana zaimków pytających kto, čo (pytania o przypadki)
N | kto? | čo? |
---|---|---|
G | koho? | čoho? |
D | komu? | čomu? |
A | koho? | čo? |
L (o) | kom? | čom? |
I | kým? | čím? |
Różnica między aký - ktorý (jaki - który)
-
Do akého obchodu? pytamy o własnosci przedmitu. Np.
Do malého obchodu, do veľkého obchodu, do nového obchodu... -
Do ktorého obchodu? pytamy o komkretny przedmiot. Np.
Do tohto obchodu, do toho nového obchodu na Dlhej ulici...
Aké tričko sa ti páči? biele, červené, dlhé, krátke, moderné.... Ktoré tričko sa ti páči? tamto, toto biele, to červené...
Różnica między radi - rady
(mężczyźni lub mężczyźni + kobiety, dzieci) | rodzaj męski, żywotne | |
(tylko kobiety ew., dzieci) | pozostałe rodzaje | |
(mężczyźni lub mężczyźni + kobiety, dzieci) | rodzaj męski, żywotne | |
(tylko kobiety ew., dzieci) | pozostałe rodzaje |
Jeżeli w grupie pojawia się chociaż jeden mężczyzna, chłopiec (rzeczownik musi być rodzaju męskiego), trzeba stosować formę oni (radi).(= rodzaj męskoosobowy).