Podstatné mená

Substantíva pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje.

Delíme ich na:

Skloňovanie podstatných mien

Substantíva v slovenčine ohýbame (skloňujeme) podľa viacerých vzorov. Každý gramatický rod (mužský, ženský a stredný) má svoje vlastné vzory. Tak ako musíme v slovenčine vedieť, akého rodu je to-ktoré substantívum, musíme tiež vedieť, podľa akého vzoru sa skloňuje. To nám umožňuje správne ho používať.

Napr. substantívum mama sa skloňuje podľa vzoru žena.

Tiež: babka, vnučka, dcéra, rodina, priateľka...

Substantívum chlapec sa skloňuje podľa vzoru chlap.

Tiež: vnuk, dedko, otec, syn, priateľ, študent, muž...

Vzory substantív

Mužský rod

Pomôcka:

Zvieracie substantíva mužského rodu skloňujeme v singulári podľa vzoru chlap, v pluráli podľa vzoru dub (ak substantívum končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku) alebo podľa vzoru stroj (ak substantívum končí na mäkkú spoluhlásku).

Vzor chlap

Podľa vzoru chlap skloňujeme:

• substantíva mužského rodu, životné, ktoré sú zakončené na spoluhlásku alebo na -o:
  chlapec, otec, syn, dedo, Jano, pes, vnuk, spolužiak
• len v singulári - zvieracie substantíva:
  pes, vlk, vták, lev, medveď, kôň

Pozn.: N pl. môže mať aj koncovky -ovia (synovia, otcovia, dedovia...) a -ia (učitelia, bratia...).

Vzor hrdina

Podľa vzoru hrdina skloňujeme:

• substantíva mužského rodu (životné), ktoré sú zakončené na -a:
  sudca, sluha, hokejista, huslista

Pozn.: Slová zakončené na -ista majú v N pl. koncovku -i (huslisti, hokejisti...).

Vzor dub

Podľa vzoru dub skloňujeme:

• substantíva mužského rodu (neživotné), ktoré sú zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku:
  potok, dom, strom, obraz, autobus, trolejbus, pondelok, utorok, štvrtok, piatok
• len v pluráli - zvieracie substantíva zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku:
  slon, had, vlk, lev

Vzor stroj

Podľa vzoru stroj skloňujeme:

• substantíva mužského rodu (neživotné), ktoré sú zakončené na mäkkú spoluhlásku:
  kôš, oheň, nôž, čaj, počítač, dážď, máj, kameň
• len v pluráli - zvieracie substantíva zakončené na mäkkú spoluhlásku:
  medveď, kôň, mravec

Vzor kuli

Podľa vzoru kuli skloňujeme:

• cudzie substantíva mužského rodu, mužské mená a priezviská zakončené na samohlásky i, y, í, e, é, ä, ű, ö, ő:
  pony, grizly, abbé, Škultéty, Goethe, Krčméry, Nietsche

Ženský rod

Pomôcka:

Vzor žena

Podľa vzoru žena skloňujeme:

• substantíva ženského rodu zakončené na -a. Pred -a je tvrdá alebo obojaká spoluhláska:
  mama, dcéra, vnučka, rodina, kniha, cesta, voda, ruka, noha, hlava, streda, sobota

Pozn.: Keď v G pl. nepridávame žiadnu koncovku, predĺži sa koreň slova.

• mama - mám
• kniha - kníh
• ruka - rúk
• noha - nôh

Vzor ulica

Podľa vzoru ulica skloňujeme:

• substantíva ženského rodu zakončené na -a. Pred -a je mäkká spoluhláska:
  práca, stanica, schôdza, tabuľa, ruža, cibuľa, vaňa, fľaša, nedeľa, chvíľa

Pozn.: Keď v G pl. nepridávame žiadnu koncovku, predĺži sa koreň slova.

• stanica - staníc
• tabuľa - tabúľ
• fľaša - fliaš
• chvíľa - chvíľ

Vzor dlaň

Podľa vzoru dlaň skloňujeme:

• substantíva ženského rodu zakončené na spoluhlásku. V N pl. sú zakončené na -e (dlane):
  pieseň, loď, báseň, reportáž, posteľ, predpoveď

Vzor kosť

Podľa vzoru kosť skloňujeme:

• substantíva ženského rodu zakončené na spoluhlásku. V N pl. sú zakončené na -i (kosti):
  vec, noc, step, pomoc, zmes, radosť, krv

Vzor gazdiná

Podľa vzoru gazdiná skloňujeme:

• substantíva ženského rodu - len málo slov. Ide vždy o pomenovania osôb, väčšinou z feudálneho obdobia:
  princezná, kráľovná, cisárovná, šľachtičná, stryná

Vzor idea

Niekedy sa vyčleňuje samostatný vzor idea. Podľa vzoru idea skloňujeme:

• cudzie substantíva ženského rodu zakončené na -ea, -oa, -ua:
  orchidea, Andrea, aloa, Nikaragua, Ikea

Samostatné skloňovanie majú slová mať (mať) a pani (pani).

Pozn.: Substantívum pani skloňujeme iba vtedy, keď stojí samostatne. V spojení s vlastným menom ho neskloňujeme.

• to je pani Malá
• ideme od pani Malej
• ideme k pani Malej
• vidím pani Malú

Stredný rod

Pomôcka:

Vzor mesto

Podľa vzoru mesto skloňujeme:

• substantíva stredného rodu zakončené na -o:
  auto, koleso, jablko, Slovensko, kakao, drevo, dielo, vedro, oko, ucho, brucho, mydlo
• cudzie slová zakončené na -on alebo -um:
  epiteton, múzeum

Vzor srdce

Podľa vzoru srdce skloňujeme:

• substantíva stredného rodu zakončené na -e:
  vajce, more, nástupište, pole

Vzor vysvedčenie

Podľa vzoru vysvedčenie skloňujeme:

• substantíva stredného rodu zakončené na -ie:
  lístie, stretnutie, zahraničie, námestie, umenie

Pozn.: Prípony sú vždy dlhé, nedodržiava sa pravidlo o rytmickom krátení.

Vzor dievča

Podľa vzoru dievča skloňujeme:

• substantíva stredného rodu zakončené na -a alebo -ä:
  dieťa, zviera, páža, knieža, mláďa, kura, žriebä

Pozn.: Slovo dieťa má v pl. tieto tvary:
deti, detí, deťom, deti, o deťoch, s deťmi.

Pomnožné podstatné mená

Niektoré podstatné mená majú len tvar plurálu napriek tomu, že pomenúvajú jediný predmet:

• tie nohavice, tie plavky, tie šaty, tie okuliare, tie nožnice, tie pľúca, tie Košice

• Čo je to? To sú okuliare.
• Aké sú okuliare? Okuliare sú nové.
• Čie sú to okuliare? Okuliare sú mamine.
• Tie okuliare sú nové a mamine.

Takéto podstatné mená nemajú tvar singuláru, len plurálu. Nazývame ich pomnožné. Skloňujeme ich len v pluráli.

Pomnožné podstatné meno:

jedny nohavice

dvoje nohavice

Rozlišujte:

S pomnožnými podstatnými menami sa často stretávame pri zemepisných názvoch.

• mesto Košice
• mesto Levice
• mesto Trenčianske Teplice
• pohorie Vysoké Tatry
• pohorie Nízke Tatry
• Alpy, Benátky, Atény, Piešťany, Donovaly, Kúty...

Názvy povolaní v ženskom rode

Názvy povolaní v ženskom rode tvoríme pomocou prípony -ka:

• lekár - lekárka
• predavač - predavačka
• kuchár - kuchárka
• učiteľ - učiteľka
• podnikateľ - podnikateľka
• kuchár - kuchárka
• pekár - pekárka
• manažér - manažérka
• sekretár - sekretárka
• policajt - policajtka
• prekladateľ - prekladateľka
• fotograf - fotografka

Ak sa povolanie v mužskom rode končí na -k, -k sa zmení na -č a opäť pridáme príponu -ka:

• právnik - právnička
• pokladník - pokladníčka
• čašník - čašníčka
• tanečník - tanečníčka
• lekárnik - lekárnička
• informatik - informatička
• chemik - chemička

Zdrobneniny

V rozhovoroch s deťmi často používame zdrobneniny a familiárne oslovenia.

• Kde máš autíčka, Janko?
• Páči sa ti tento domček pre bábiky?
• Aké krásne dieťatko!
• Kde máš mamičku?
• a pod.

dom

domček

strom

stromček

auto

autíčko

posteľ

postieľka

Od jedného slova možno niekedy utvoriť viacero zdrobnenín, napr.:

• Zuzana - Zuzka, Zuzička, Zuzanka...
• ruka - rúčka, ručička...
• mama - mamka, mamička, mamulienka...
• otec - otecko
• tato - tatko, tatíčko

Slovesné podstatné mená

Označujú dej ako slovesá, ale majú tvar substantíva. Tvoríme ich veľmi jednoducho: od infinitívu písať odtrhneme -ť a pridáme príponu -nie alebo -tie: písanie. Všetky sú stredného rodu a skloňujú sa podľa vzoru vysvedčenie. Platí pravidlo o rytmickom krátení: zapnúť - zapnutie.

Pozor:
kresliť - kreslenie, vidieť - videnie, zapnúť - zapnutie, vypnúť - vypnutie