Zámená
Zámená zastupujú substantíva, adjektíva, číslovky alebo príslovky. Predmety priamo nepomenúvajú, iba na ne odkazujú.
- Žiak píše úlohu. - On píše úlohu.
- Rád čítam zaujímavé knihy. - Rád čítam také knihy.
Zámená delíme na:
- Osobné:
- a) základné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
- b) privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich
- Zvratné:
- a) základné: seba/sa (v D sebe/si)
- b) privlastňovacie: svoj
- Ukazovacie: ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo, tieto, onen, oné...
- Opytovacie: kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? ako? koľký?
- Vzťažné (v podraďovacích súvetiach): kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy, prečo, ako, koľký...
- Neurčité: niečo, dakto, bárskoľko, všeličo, ktosi, kdekoľvek...
- Vymedzovacie: ten istý, taký istý, iný, každý, všetci, nikto, nijaký, sám, samý...
Skloňovanie zámen
Skloňovanie osobných zámen
Pri zámenách ja, ty, on a ono rozlišujeme dlhý (mňa, teba, jeho...) a krátky tvar (ma, ťa, ho...). Krátky tvar nikdy nestojí na začiatku vety.
- Vidím ťa. Ťa vidím.
- Vidím teba. Teba vidím.
a) základné
| Singulár | Plurál | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| N | ja | ty | on | ona | ono | my | vy | oni | ony |
| G | mňa/ma | teba/ťa | jeho/neho/ -ňho/-ň |
jej/nej | jeho/neho/ -ň |
nás | vás | ich/nich | ich/nich |
| D | mne/mi | tebe/ti | jemu/nemu/ mu |
jej/nej | jemu/nemu/ mu |
nám | vám | im/nim | im/nim |
| A | mňa/ma | teba/ťa | jeho/neho/ ho/-ňho/ -ň |
ju/ňu | jeho/ho/ -ň |
nás | vás | ich/nich | ich/ne |
| L | (o) mne | (o) tebe | (o) ňom | (o) nej | (o) ňom | (o) nás | (o) vás | (o) nich | (o) nich |
| I | mnou | tebou | ním | ňou | ním | nami | vami | nimi | nimi |
Pozn.: Tvary neho, nemu, nej, ňu, nim, ne atď. používame len v spojení s predložkami.
- Čakám na neho.
- Idem k nemu.
- Bez nich je smutný.
b) privlastňovacie
| Singulár | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Mužský rod | Ženský rod | Stredný rod | ||||
| N | môj | moj-a | moj-e | |||
| G | môj-ho | moj-ej | môj-ho | |||
| D | môj-mu | moj-ej | môj-mu | |||
| A |
|
moj-u | moj-e | |||
| L | moj-om | moj-ej | moj-om | |||
| I | moj-ím | moj-ou | moj-ím | |||
| Plurál | |||
|---|---|---|---|
| Mužský rod (životné) | Ostatné | ||
| N | moj-i | moj-e | |
| G | moj-ich | moj-ich | |
| D | moj-im | moj-im | |
| A | moj-ich | moj-e | |
| L | moj-ich | moj-ich | |
| I | moj-imi | moj-imi | |
Pozn.: Rovnako skloňujeme aj zámená tvoj, náš, váš a svoj.
Na privlastňovacie zámená sa pýtame opytovacími zámenami čí, čia, čie; podľa toho, akého gramatického rodu je príslušné substantívum.
- Čí je to pes? To je môj pes.
- Čia je to kniha? To je tvoja kniha.
- Čie je to auto? To je naše auto.
- Čí sú to rodičia? To sú moji rodičia.
- Čie sú to knihy? To sú moje knihy.
- Čie sú to autá? To sú moje autá.
| Singulár | Plurál | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| čí | čia | čie | čí (mužské životné) | čie (ostatné) | |
| JA | môj dom | moja mama | moje dieťa | moji rodičia | moje deti |
| TY | tvoj dom | tvoja mama | tvoje dieťa | tvoji rodičia | tvoje deti |
| MY | náš dom | naša mama | naše dieťa | naši rodičia | naše deti |
| VY | váš dom | vaša mama | vaše dieťa | vaši rodičia | vaše deti |
| ON, ONO | jeho dom | mama | dieťa | rodičia | deti |
| ONA | jej dom | mama | dieťa | rodičia | deti |
| ich dom | mama | dieťa | rodičia | deti | |
Privlastňovacie zámená pre prvú (ja – môj; my - náš) a druhú osobu (ty – tvoj; vy - váš) sa skloňujú podľa príslušného substantíva.
- tvoja malá sestra
- tvoju malú sestru
- o tvojej malej sestre
- ...
Privlastňovacie zámená pre tretiu osobu (on – jeho; ona – jej; ono – jeho; oni – ich; ony - ich) sú nesklonné! Vo všetkých rodoch, číslach a pádoch zostávajú rovnaké.
- jeho dom, jeho domu, jeho domy...
- jej mačka, jej mačky, jej mačke...
- ich auto, ich auta, ich autá...
Skloňovanie zvratných zámen
a) základné
- N -
- G - seba
- D - sebe/si
- A - seba/sa
- L - (o) sebe
- I - sebou
Zvratné zámeno sa sa môže vyskytovať aj pri tých slovesách, u ktorých sa vo vašom jazyku nevyskytuje, a naopak:
volať sa volám sa
Pri časovaní sa zvratné zámeno nemení!
- Ako sa voláš?
- Volám sa Kristína.
- Oni sa volajú Karl a Tom.
b) privlastňovacie
| Singulár | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Mužský rod | Ženský rod | Stredný rod | ||||
| N | svoj | svoj-a | svoj-e | |||
| G | svoj-ho | svoj-ej | svoj-ho | |||
| D | svoj-mu | svoj-ej | svoj-mu | |||
| A |
| svoj-u | svoj-e | |||
| L | svoj-om | svoj-ej | svoj-om | |||
| I | svoj-ím | svoj-ou | svoj-ím | |||
| Plurál | |||
|---|---|---|---|
| Mužský rod (životné) | Ostatné | ||
| N | svoj-i | svoj-e | |
| G | svoj-ich | svoj-ich | |
| D | svoj-im | svoj-im | |
| A | svoj-ich | svoj-e | |
| L | svoj-ich | svoj-ich | |
| I | svoj-imi | svoj-imi | |
Kedy používame privlastňovacie zámeno svoj?
Jano mi požičal knihu. Čiu knihu? Svoju knihu. -> Jano mi požičal svoju knihu.
Jano mi požičal knihu. Čiu knihu? Svoju knihu. - Jano mi požičal svoju knihu.
Pozor: Nemôžeme povedať: Svoja kniha je zaujímavá. - veta nedáva zmysel.
Peter mi požičal (Petrovu) knihu.
Jano mi požičal (Janovu) knihu.
Peter mi požičal Janovu knihu.
Jano mi požičal Petrovu knihu.
Martina mi požičala (Martininu) knihu.
Lucia mi požičala (Luciinu) knihu.
Martina mi požičala Luciinu knihu.
Lucia mi požičala Martininu knihu.
Ďalšie príklady:
- Rodičia dali svoje deti do materskej školy.
- Trénujte svoju pamäť!
- Svoj mozog musíme cvičiť.
- Deti ľúbia svojich rodičov.
Skloňovanie ukazovacích zámen
| Singulár | Plurál | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| N | ten | tá | to | tí | tie |
| G | toho | tej | toho | tých | tých |
| D | tomu | tej | tomu | tým | tým |
| A | toho / ten ? | tú | to | tých | tie |
| L (o) | tom | tej | tom | tých | tých |
| I | tým | tou | tým | tými | tými |
Skloňovanie opytovacích zámen
| Singulár | Plurál | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| N | aký? | aká? | aké? | akí? | aké? |
| G | akého? | akej? | akého? | akých? | akých? |
| D | akému? | akej? | akému? | akým? | akým? |
| A | akého? / aký? ? | akú? | aké? | akých? | aké? |
| L (o) | akom? | akej? | akom? | akých? | akých? |
| I | akým? | akou? | akým? | akými? | akými? |
| Singulár | Plurál | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| N | čí? | čia? | čie? | čí? | čie? |
| G | čieho? | čej? | čieho? | čích? | čích? |
| D | čiemu? | čej? | čiemu? | čím? | čím? |
| A | čieho? / čí? ? | čiu? | čie? | čích? | čie? |
| L (o) | čom? | čej? | čom? | čích? | čích? |
| I | čím? | čou? | čím? | čími? | čími? |
Skloňovanie opytovacích zámen kto, čo (pádové otázky)
| N | kto? | čo? |
|---|---|---|
| G | koho? | čoho? |
| D | komu? | čomu? |
| A | koho? | čo? |
| L (o) | kom? | čom? |
| I | kým? | čím? |
Rozdiel medzi aký - ktorý
-
Do akého obchodu? pýtame sa na vlastnosti predmetu. Napríklad:
Do malého obchodu, do veľkého obchodu, do nového obchodu... -
Do ktorého obchodu? pýtame sa na konkrétny predmet. Napríklad:
Do tohto obchodu, do toho nového obchodu na Dlhej ulici...
- Aké tričko sa ti páči? biele, červené, dlhé, krátke, moderné....
- Ktoré tričko sa ti páči? tamto, toto biele, to červené...
Rozdiel medzi radi - rady
Chcete ísť s nami?
| Veľmi radi! | muži alebo muži + ženy, deti | mužský rod, životné |
| Veľmi rady! | len ženy, príp. deti | všetky ostatné rody |
| Oni sú radi. | muži alebo muži + ženy, deti | mužský rod, životné |
| Ony sú rady. | len ženy, príp. deti | všetky ostatné rody |
Keď je v skupine čo len jeden muž, chlapec (substantívum musí byť mužského rodu), musíme používať oni (radi).