Casi

In slovacco esistono 6 casi che tradizionalmente sono numerati:

• 1° caso - nominativo (N)
• 2° caso - genitivo (G)
• 3° caso - dativo (D)
• 4° caso - accusativo (A)
• 6° caso - locativo (L)
• 7° caso - strumentale (I)

Il quinto caso, il vocativo, oggigiorno non è molto usato. La sua funzione è stata rimpiazzata dal nominativo nel dirigersi agli altri.

• Ako sa máte, pán Kováč?
• Kde bývaš, Zuzka?
• Otec, kedy prídeš?

Restano solo alcune forme del vocativo: pane, človeče, bože, majstre, šéfe, chlapče, otče, synu, bratku, priateľu, švagre, kmotre, chlape, Zuzi, babi, oci, mami.

Nominativo

Il nominativo è il primo caso in slovacco. Il nominativo viene sempre definito nei dizionari come la forma base di una parola declinata. Risponde alla domanda: kto? čo?

Il soggetto di una frase è normalmente al caso nominativo.

• Tá žena je pekná.
• Žiak píše úlohu.
• Slovensko leží v strednej Európe.

Il nominativo si usa anche per salutare o chiamare le persone (il nominativo ha rimpiazzato quasi del tutto il vecchio quinto caso, il vocativo)

Genitivo

Il genitivo è il secondo caso in slovacco. Facciamo domande usando: koho? čoho? Esempio:

Idem z domu.

Idem od domu.

Idem do domu.

Anche il genitivo si usa per esprimere possesso.

• Lenka má knihu. To je kniha Lenky.
• Môj otec má auto. To je auto môjho otca.

• Lenka -> To je dom Lenky.
• Peter -> To je auto Petra.
• žiak -> To je zošit žiaka.
• priatelia -> To sú knihy priateľov.
• môj priateľ -> To je pes môjho priateľa.

Vedi anche: Declinazione dei pronomi personali

Dativo

Il dativo è il terzo caso in slovacco. Facciamo domande usando: komu? čomu?

Accusativo

In slovacco, l'accusativo è il quarto caso ed uno dei più usati. Mostra un oggetto diretto (l'oggetto direttamente interessato dall'azione). È usato con verbi come vidieť, robiť, mať....

• Peter, čo vidíš na tejto fotografii?
• Je tam môj otec, moja mama a naše auto. (N)
• Vidím môjho otca, moju mamu a naše auto. (A)
• Sú tam jeho študenti, jej deti a ich knihy. (N)
• Vidím jeho študentov, jej deti a ich knihy. (A)
• Kde je moja kniha? (N)
• Ja mám tvoju knihu. (A)
• Čo robíš? Robím domácu úlohu. (A)

Locativo

Il locativo è il sesto caso in slovacco. Facciamo domande usando: o kom? o čom?

Il locativo si combina SEMPRE con una preposizione. È un caso preposizionale.

• Rozprávame sa o prázdninách.
• Kde je Zuzka? Zuzka je v škole.
• Na námestí sa koná koncert.
• Kde bývaš? Bývam v Bratislave.

Si usa per esprimere il tempo:

• Ráno vstávam o siedmej.
• O dvanástej obedujeme.
• Prídem po piatej hodine.

Strumentale

Lo strumentale è il settimo caso in slovacco. Si usa per descrivere circostanze di luogo, tempo, strumento, mezzo o causa. Facciamo domande usando: {1}

Lo strumentale senza la preposizione (kým? čím?) esprime il modo o la maniera, ossia il mezzo di trasporto di trasporto, di pagamento, etc.

• byť niečím/niekým
• stať sa niečím/niekým
• zaoberať sa niečím/niekým
• živiť sa niečím
• inšpirovať sa niečím/niekým
• cestovať niečím
• platiť niečím
• prekvapiť niečím
• zásobovať niečím
• pokrývať niečím
• dláždiť niečím
• zabávať niečím

• Čím cestuješ do školy?
• Cestujem autobusom/vlakom/električkou.
• Môžem platiť kreditnou kartou?
• Po meste turisti cestujú taxíkmi.
• Píšeme farebnými ceruzkami.
• Nejedz rukami.
• Deti sa utierajú uterákmi.
• Nezaoberáme sa parciálnymi problémami.
• Študenti prekvapili originálnymi nápadmi.
• Inšpiruje sa bojovými umeniami.
• Bufet zásobujeme minerálkami.

Il caso strumentale si può combinare, ad esempio, con la preposizione s/so: s (so), pod, nad, pred, za, medzi

• S kým ideš do mesta?
• Idem s bratom.
• Karol sa stretol s priateľmi.
• Rozprávam sa so spolužiakmi.
• Dieťa sa hrá s hračkami.
• Rozprávame sa s priateľmi a kamarátmi pri káve.
• Parkujeme pred vašimi oknami.
• Nové obchodné centrum stavajú za záhradami.
• Pod nohami máme pevnú zem.
• Vietor zúril nad lesmi a horami.
• Medzi domami je krásny park.

Dobbiamo distinguere tra:

• S kým ideš do školy? S priateľmi. = Ja a priatelia ideme do školy.
• Čím/ako ideš do školy? Autobusom. = Ja idem do školy autobusom. = in autobus

La preposizione "s" ha una forma vocale prima delle parole che cominciano per s, š, z, ž (per facilitare la pronuncia). La forma vocale “so” si pronuncia come [zo], ad esempio::

• so svetrom [zo svetrom]
• so školou [zo školou]
• so záhradou [zo záhradou]
• so žiakmi [zo žiakmi]

Le preposizioni "pod", "nad", "pred", "za", "medzi" hanno un significato spaziale. Seguono lo strumentale quando riguarda un luogo (dove?). Le preposizioni "pred" e "medzi" hanno anche un significato temporale:

• Prišla som skoro, ešte pred študentkami.
• Medzi štvrtou a šiestou (hodinou) sme boli na večeri.