Pády

Slovenčina rozlišuje 6 pádov, ktoré sú tradične očíslované:

• 1. pád - nominatív (N)
• 2. pád - genitív (G)
• 3. pád - datív (D)
• 4. pád - akuzatív (A)
• 6. pád - lokál (L)
• 7. pád - inštrumentál (I)

Piaty pád vokatív sa v súčasnosti už takmer nepoužíva. Vo funkcii oslovenia ho nahradil nominatív.

• Ako sa máte, pán Kováč?
• Kde bývaš, Zuzka?
• Otec, kedy prídeš?

Zachovalo sa a používa sa len zopár tvarov vokatívu: pane, človeče, bože, majstre, šéfe, chlapče, otče, synu, bratku, priateľu, švagre, kmotre, chlape, Zuzi, babi, oci, mami.

Nominatív

Nominatív je prvý pád v slovenčine. Ako základný tvar skloňovaného slova uvádzame v slovníkoch vždy tvar nominatívu. Odpovedá na otázku: kto? čo?

Podmet vety je väčšinou v nominatíve.

• Tá žena je pekná.
• Žiak píše úlohu.
• Slovensko leží v strednej Európe.

Nominatív používame aj pri oslovení (nominatív takmer úplne nahradil predtým používaný piaty pád, vokatív).

Genitív

Genitív je druhý pád v slovenčine. Pýtame sa naň otázkami: koho? čoho? Napr.:

Idem z domu.

Idem od domu.

Idem do domu.

Genitív sa používa aj na vyjadrenie vlastníctva:

• Lenka má knihu. To je kniha Lenky.
• Môj otec má auto. To je auto môjho otca.

• Lenka -> To je dom Lenky.
• Peter -> To je auto Petra.
• žiak -> To je zošit žiaka.
• priatelia -> To sú knihy priateľov.
• môj priateľ -> To je pes môjho priateľa.

Pozrite aj: Skloňovanie osobných zámen

Datív

Datív je tretí pád v slovenčine. Pýtame sa na neho otázkami: komu? čomu?

Akuzatív

Akuzatív je štvrtý pád v slovenčine, jeden z najčastejšie používaných. Označuje priamy objekt (teda to, čo je dejom zasiahnuté). Spája sa napr. so slovesami vidieť, robiť, mať....

• Peter, čo vidíš na tejto fotografii?
• Je tam môj otec, moja mama a naše auto. (N)
• Vidím môjho otca, moju mamu a naše auto. (A)
• Sú tam jeho študenti, jej deti a ich knihy. (N)
• Vidím jeho študentov, jej deti a ich knihy. (A)
• Kde je moja kniha? (N)
• Ja mám tvoju knihu. (A)
• Čo robíš? Robím domácu úlohu. (A)

Lokál

Lokál je šiesty pád v slovenčine. Na lokál sa pýtame otázkami: o kom? o čom?

Lokál je VŽDY spojený s predložkou. Je to predložkový pád.

• Rozprávame sa o prázdninách.
• Kde je Zuzka? Zuzka je v škole.
• Na námestí sa koná koncert.
• Kde bývaš? Bývam v Bratislave.

Používa sa aj pri časových výrazoch:

• Ráno vstávam o siedmej.
• O dvanástej obedujeme.
• Prídem po piatej hodine.

Inštrumentál

Inštrumentál je siedmy pád v slovenčine. Je to pád, ktorým vyjadrujeme okolnostné významy miesta, času, nástroja, prostriedku alebo príčiny. Pýtame sa naň otázkami: {1}

Inštrumentál bez predložky (kým? čím?) vyjadruje spôsob, napr. spôsob cestovania, platenia a pod.

• byť niečím/niekým
• stať sa niečím/niekým
• zaoberať sa niečím/niekým
• živiť sa niečím
• inšpirovať sa niečím/niekým
• cestovať niečím
• platiť niečím
• prekvapiť niečím
• zásobovať niečím
• pokrývať niečím
• dláždiť niečím
• zabávať niečím

• Čím cestuješ do školy?
• Cestujem autobusom/vlakom/električkou.
• Môžem platiť kreditnou kartou?
• Po meste turisti cestujú taxíkmi.
• Píšeme farebnými ceruzkami.
• Nejedz rukami.
• Deti sa utierajú uterákmi.
• Nezaoberáme sa parciálnymi problémami.
• Študenti prekvapili originálnymi nápadmi.
• Inšpiruje sa bojovými umeniami.
• Bufet zásobujeme minerálkami.

Inštrumentál sa môže spájať s predložkami: s (so), pod, nad, pred, za, medzi

• S kým ideš do mesta?
• Idem s bratom.
• Karol sa stretol s priateľmi.
• Rozprávam sa so spolužiakmi.
• Dieťa sa hrá s hračkami.
• Rozprávame sa s priateľmi a kamarátmi pri káve.
• Parkujeme pred vašimi oknami.
• Nové obchodné centrum stavajú za záhradami.
• Pod nohami máme pevnú zem.
• Vietor zúril nad lesmi a horami.
• Medzi domami je krásny park.

Treba rozlišovať:

• S kým ideš do školy? S priateľmi. = Ja a priatelia ideme do školy.
• Čím/ako ideš do školy? Autobusom. = Ja idem do školy autobusom. = pomocou autobusu

Predložka s má vokalizovaný tvar so pred slovami, ktoré začínajú na s, š, z, ž (kvôli ľahšej výslovnosti). Vokalizovanú predložku so vyslovujeme [zo], napr.:

• so svetrom [zo svetrom]
• so školou [zo školou]
• so záhradou [zo záhradou]
• so žiakmi [zo žiakmi]

Predložky pod, nad, pred, za, medzi majú priestorový význam. Spájajú sa s inštrumentálom, keď ide o určenie miesta (kde?). Predložky pred a medzi majú aj časový význam:

• Prišla som skoro, ešte pred študentkami.
• Medzi štvrtou a šiestou (hodinou) sme boli na večeri.